Myslíte si, že toto leto je extrémne? Rok 2027 môže byť ešte horší, vedci varujú pred rekordným teplom a suchom

Hoci leto 2026 prináša rozsiahle požiare, silné vlny horúčav aj mimoriadne teplé oceány, tento rok zatiaľ nie je najteplejším v histórii meraní. Podľa údajov Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia sa priebežne nachádza za rokmi 2024 a 2025, upozornil portál CNN Prima News.

Klimatológovia však čoraz väčšiu pozornosť obracajú na rok 2027. Dôvodom je rozvíjajúci sa klimatický jav El Niño, ktorého vplyv na globálnu teplotu sa môže naplno prejaviť až počas nasledujúceho roka.

El Niño súvisí s nadpriemerným otepľovaním povrchových vôd v rovníkovej časti Tichého oceánu. Teplo nahromadené v oceáne sa následne uvoľňuje do atmosféry a ovplyvňuje počasie vo viacerých častiach sveta.

Najvyššiu intenzitu dosahuje tento jav často medzi novembrom a februárom. Jeho výrazný vplyv na priemernú globálnu teplotu sa preto môže prejaviť až s časovým odstupom.

Teplota môže vystúpiť až na 1,7 stupňa

Klimatológ Zeke Hausfather z organizácie Berkeley Earth pripúšťa, že pri kombinácii silného El Niña a pokračujúceho otepľovania spôsobeného emisiami skleníkových plynov by rok 2027 mohol dosiahnuť približne 1,7 stupňa Celzia oproti obdobiu pred industriálnou revolúciou. Uviedol to podľa portálu The Climate Brink.

Išlo by o výrazné prekročenie hranice 1,5 stupňa Celzia spomínanej v Parížskej dohode. Jeden mimoriadne teplý rok však sám osebe neznamená, že bol dlhodobý cieľ dohody definitívne prekročený. Ten sa posudzuje podľa dlhodobejšieho priemeru.

Čítajte viac

„Olej do ohňa na planéte, ktorá už horí.“ El Niño je najsilnejší za posledných 76 rokov, prezývajú ho Godzilla

Pre klimatológov by však ďalší rok výrazne nad touto hranicou predstavoval varovný signál, že planéta sa čoraz viac približuje k úrovni oteplenia, ktorú sa svet snaží obmedziť.

Hausfather ešte na jar odhadoval pravdepodobnosť, že rok 2026 vytvorí nový globálny rekord, iba na sedem percent. Neskôr ju však zvýšil približne na 35 percent. Ešte väčší potenciál na prekonanie rekordov však podľa neho má práve rok 2027.

Podobný vývoj očakáva aj bývalý klimatológ NASA James Hansen, podľa ktorého by sa nasledujúci rok mohol stať najteplejším od začiatku moderných meraní.

Oceány ukladajú obrovské množstvo tepla

Kľúčovú úlohu zohrávajú svetové oceány. Tie absorbujú približne 90 percent nadbytočného tepla zachyteného v klimatickom systéme v dôsledku rastúcej koncentrácie skleníkových plynov.

Ich teploty zostávajú mimoriadne vysoké. Podľa klimatickej služby Copernicus zasiahli morské vlny horúčav približne 82 percent oceánskej plochy.

Teplo z oceánov sa pritom do priemernej teploty atmosféry nepremieta okamžite. Tento proces môže trvať týždne až mesiace, čo je ďalší z dôvodov, prečo sa dôsledky súčasného vývoja môžu výraznejšie prejaviť práve v roku 2027.

El Niño však nie je hlavnou príčinou dlhodobého rastu teplôt „Hlavným motorom rekordného tepla je dlhodobá zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou. El Niño k nej pridáva len ďalšiu desatinu až dve desatiny stupňa,“ upozornil klimatológ Zachary Labe z Climate Central.

Čítajte viac

Najsilnejšie El Niño za 70 rokov môže spustiť potravinovú krízu. Akútny hlad hrozí ďalším 50 miliónom ľudí

Viac horúčav, sucha aj požiarov

Ďalšie zvýšenie globálnej teploty by neznamenalo iba nový údaj v klimatických štatistikách. Vyššia priemerná teplota zvyšuje pravdepodobnosť a intenzitu viacerých extrémov.

Vedci počítajú so silnejšími a dlhšími vlnami horúčav, intenzívnejším suchom a priaznivejšími podmienkami na vznik rozsiahlych lesných požiarov. Teplejšia atmosféra zároveň dokáže zadržať viac vodnej pary, čo môže pri vhodných podmienkach priniesť intenzívnejšie prívalové zrážky.

Ekonomické dôsledky môžu byť rozsiahle. Profesor Justin Mankin z Dartmouth College odhaduje, že mimoriadne silný jav El Niño v spojení s klimatickou zmenou by mohol do roku 2032 prispieť ku globálnym hospodárskym stratám dosahujúcim až desať biliónov dolárov.

Klimatológ Michael Oppenheimer z Princetonskej univerzity zároveň upozorňuje, že extrémy pozorované v súčasnosti nemožno vnímať iba ako ukážku vzdialenej budúcnosti. Už teraz sú podľa neho prejavom meniacej sa klímy.

Vývoj roku 2027 bude závisieť aj od toho, akú intenzitu napokon El Niño dosiahne. Vedci preto zatiaľ nehovoria o novom rekorde ako o istote. Súbeh prirodzeného klimatického javu s dlhodobým otepľovaním však vytvára podmienky, pri ktorých môže byť nasledujúci rok ešte teplejší než rekordné roky, ktoré mu predchádzali.