Obchodovanie s ľuďmi, znásilnenia a falošné sny o Európe. Ako funguje azylový systém u nás a v zahraničí? (rozhovor)
Migrácia je aktuálne mimoriadne rezonujúcou témou. Mnohí však nevedia, ako fungujú azylové tábory a čo sa deje s ľuďmi, ktorí požiadajú o azyl. Aj o tom sme sa rozprávali s programovou riaditeľkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou.
Ako ste spomenuli, mnohí nevedia, ako funguje azylový systém na Slovensku. Keďže ste odborníčka na túto oblasť, popíšte nám proces od príchodu žiadateľa o azyl až po rozhodnutie o jeho žiadosti. Ako to celé prebieha?
V prvom rade treba povedať, že systém je z hľadiska formálnych náležitostí nastavený dobre. Od 12. júna platí v celej Európskej únii Pakt o migrácii a azyle a všetky konania o medzinárodnej ochrane sú upravené v jednotlivých právnych predpisoch.
To znamená, že ak na Slovensko príde osoba, ktorá bola v krajine svojho pôvodu prenasledovaná, môže požiadať o azyl. O azyl či medzinárodnú ochranu však žiadajú aj rôzni iní ľudia, keďže migrácia predstavuje zmiešaný príliv osôb prichádzajúcich do Európskej únie za rôznymi účelmi.
Jednotlivé konania slúžia práve na to, aby sme zistili, či daní ľudia spĺňajú podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany.
Po príchode na Slovensko musia ísť na príslušný policajný útvar, ktorý patrí pod Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Ak si niekto chce konkrétne pozrieť, ktoré policajné útvary sú príslušné na podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, nájde ich v zákone o medzinárodnej ochrane.
Je to nový zákon, ktorý platí od 12. júna a nahradil doterajší zákon o azyle. Tieto osoby môžu na území Slovenskej republiky prejaviť vôľu požiadať o medzinárodnú ochranu.
Systém sa oproti stavu do 12. júna trochu zmenil. Do tohto dátumu existovalo štandardné vyhlásenie na policajnom útvare, ktoré sa posielalo na Migračný úrad.
Teraz človek najprv prejaví vôľu, tá sa zaregistruje a až následne sa formálne podáva žiadosť o medzinárodnú ochranu. Osoba je potom poslaná do záchytného tábora v Humennom.
Na Slovensku máme jediný záchytný tábor, nachádza sa na východnom Slovensku a ľudia sú v ňom umiestnení, aby prešli tzv. karanténou, teda aby sa zistilo, či netrpia infekčnou chorobou.
Ak áno, liečia sa, a ak nie, môžu prejsť do otvorených táborov. Tie máme dva. Je to pobytový tábor v Rohovciach a pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, ktorý je určený pre zraniteľné skupiny, rodiny, ženy a osoby vyžadujúce špeciálnu podporu.
Keďže hovoríme o azylovom tábore v Humennom, ako vyzerá bežný deň človeka, ktorý sa tam nachádza?
Bežný deň vyzerá do značnej miery podobne ako u každého z nás. Ráno po zobudení je k dispozícii strava a počas dňa prebiehajú rôzne aktivity, ktoré zabezpečujú predovšetkým mimovládne organizácie, no mnohé zastrešuje samostatne aj Migračný úrad.
Žiadatelia sa môžu učiť jazyky či navštevovať dostupné kurzy. Tie bývajú väčšinou naviazané na fondy Európskej únie prostredníctvom konkrétnych projektov.
Čo je však najdôležitejšie a prečo človek do záchytného tábora prichádza, je absolvovanie pohovoru. Príslušný zamestnanec Ministerstva vnútra SR (tzv. rozhodovač) príde do záchytného tábora a uskutoční so žiadateľom pohovor, aby sa zistilo, či spĺňa podmienky na udelenie ochrany.
Na tomto pohovore, ktorý zväčša trvá celý deň, môže osoba vysvetliť, prečo opustila krajinu pôvodu a prečo sa tam nemôže vrátiť. Súčasne prebiehajú aj lekárske vyšetrenia, takže počas prvých týždňov sa zisťuje zdravotný stav a prípadne sa zaháji liečba.
Spomínali ste prvú zdravotnú starostlivosť. Aké ďalšie služby majú ľudia v azylovom tábore k dispozícii?
Materiálne podmienky sú plne zabezpečené v súlade s predpismi Európskej únie. Každá osoba má k dispozícii hygienické pomôcky a môže si vybrať oblečenie, ak nemá vlastné.
Zabezpečujú sa aj pomôcky pre deti chodiace do školy. Všetky tieto služby pokrývajú mimovládne organizácie, ako je napríklad Slovenská humanitná rada alebo iné organizácie s príslušnými projektmi.
Stretávajú sa žiadatelia o azyl na Slovensku s nejakými zásadnými problémami?
Myslím si, že momentálne systém funguje veľmi dobre a nemáme problémy, ktoré by vyžadovali hĺbkové systémové riešenia. Samozrejme, v táboroch sa vždy môže niečo vyskytnúť, preto je dôležité, aby ľudia vedeli, na koho sa obrátiť.
V rámci tábora pôsobia sociálni pracovníci Migračného úradu, Ministerstva vnútra aj medzinárodných organizácií, ktorí vzniknuté situácie riešia. Niekto môže mať napríklad zdravotný problém, prípadne si z minulosti nesie traumu a potrebuje špeciálne vyšetrenie alebo odbornú pomoc.
V dnešnej dobe vieme tieto služby zabezpečiť. Aj po roku 2022 si celá krajina uvedomila, že ľuďom v núdzi treba pomôcť, a vieme ich spájať s ďalšími organizáciami. Pokiaľ ide o psychologickú pomoc, sú to organizácie ako Liga za duševné zdravie alebo IPčko, ktoré sú ochotné a schopné chodiť do zariadení a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Téme migrácie sa venujeme aj v súvislosti s dianím okolo španielskej enklávy Ceuta na africkom kontinente. Vy ako odborníčka určite viete, ako to funguje v utečeneckých táboroch mimo Európy.
Situácia v utečeneckých táboroch, najmä v Afrike, je žalostná. Viacerí odborníci ich označujú ako miesta hrôzy. Prichádzajú do nich traumatizovaní ľudia, ktorí si prešli hroznými situáciami, mnohí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi a mnohé ženy boli znásilnené.
Tieto príbehy veľmi dobre zmapovala napríklad slovenská novinárka Sára Činčurová. Pamätám si na prípad ženy, ktorý zachytila počas záchrannej akcie v Stredozemnom mori. Išla zo strednej Afriky, prešla marockými tábormi, kde bola znásilnená, a do Paríža za svojím manželom prišla tehotná s dieťaťom, ktoré nebolo jeho.
Je tam obrovské množstvo ľudských osudov osôb, ktoré boli na túto cestu zlákané. V súvislosti s Ceutou treba zdôrazniť, že za migráciou stojí silný organizovaný zločin. Je úlohou aj našej krajiny s tým efektívne bojovať.
Informácie z terénu potvrdzujú, že títo ľudia platia za cestu obrovské sumy a následne čelia neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Do Európy prichádzajú za snom, ktorý však v realite neexistuje.
Akým výzvam čelia krajiny, ktoré hostia veľké utečenecké tábory?
Sú krajiny, ktoré prijali obrovské počty utečencov. V rámci Paktu o migrácii a azyle sa hovorí aj o relokáciách do iných štátov, ktoré v tom vidia zmysel. Nielenže ľuďom pomôžu, ale títo ľudia môžu byť prínosom aj pre danú krajinu.
Pozrime sa napríklad na Jordánsko, ktoré už desiatky rokov hostí obrovské množstvo palestínskych utečencov. Títo ľudia tam nemajú budúcnosť, akú by pri správnych podmienkach mohli mať v iných krajinách.
Slovenská republika dokáže veľmi dobre preveriť pozadie týchto ľudí a posúdiť, či predstavujú pre krajinu riziko. Pomáhať treba tam, kde je to potrebné, aj v krajinách s veľkým náporom utečencov.
V mnohých prípadoch ide o ľudí, ktorí sú vďační za príležitosť, pracujú a prispievajú do štátneho rozpočtu. Na Slovensku máme množstvo schopných úradníkov aj odborníkov, ktorí by vedeli posúdiť, ktorí ľudia by moli byť pre našu krajinu prínosom.
Celý rozhovor s programovou riaditeľkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"