Azylový proces na Slovensku krok za krokom. Pozrite si, ako štát preveruje cudzincov
Prekročením hraníc to nekončí. Príchod do novej krajiny je pre ľudí na úteku iba prvým krokom. Kým čakajú na rozhodnutie o azyle, musia zvládať neistotu aj každodenné výzvy. Pomoc často hľadajú v humanitárnych organizáciách - tie však rovnako narážajú na limity.
Registrácia, vybavovanie dokumentov a rozhodovanie o ďalšom osude. Za žiadosťou o azyl sa skrýva zložitý právny proces, v ktorom štát podrobne zisťuje, či uchádzač nepredstavuje pre krajinu bezpečnostnú hrozbu.
„Najprv môže človek prejaviť vôľu. Tá vôľa sa musí zaregistrovať a až následne sa formálne podáva žiadosť o medzinárodnú ochranu,“ vysvetľuje Miroslava Mittelmannová, advokátka a programová riaditeľka Ligy za ľudské práva.
Bezpečnostné aspekty konania zdôrazňuje aj rezort vnútra. „Ten proces azylového konania spĺňa bezpečnostné protokoly, ktoré musíte mať. Ak tu niekto chce mať prechodný pobyt, predsa musí byť preverený,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Prvá zastávka: Záchytný tábor v Humennom
Žiadateľ po úvodných úkonoch smeruje do záchytného tábora v Humennom. Tam absolvuje takzvanú karanténu, v rámci ktorej sa zisťuje, či netrpí infekčnou chorobou. Dôležitou súčasťou pobytu je aj osobný pohovor.
„Na tomto pohovore, ktorý trvá zväčša celý deň, môže osoba povedať, prečo vlastne opustila krajinu svojho pôvodu a prečo sa tam nemôže vrátiť,“ dopĺňa Mittelmannová.
Od úteku až po rozhodnutie o azyle. Odborníčka priblížila, ako vyzerá život migrantov čakajúcich na pomoc
Kým príslušné orgány nevydajú finálne rozhodnutie o udelení medzinárodnej ochrany, štát je povinný žiadateľom zabezpečiť základné životné potreby. Zúčastniť sa môžu aj na jazykových či vzdelávacích kurzoch. Podľa advokátky je azylový systém na Slovensku nastavený dobre.
„Každá osoba má k dispozícii hygienické pomôcky a môže si vybrať oblečenie. Musíme ich zabezpečiť na základe predpisov Európskej únie,“ spresňuje Mittelmannová.
Pomáhajú aj humanitárne organizácie
Pomocnú ruku pri starostlivosti o odídencov a žiadateľov podávajú aj nevládne a humanitárne organizácie. Najväčšou zaťažkávacou skúškou si podľa nich prešli po vypuknutí vojny na Ukrajine.
„Našou úlohou je poskytnúť ľuďom hlavne základnú pomoc. Predovšetkým informácie, ale aj ošetrenie, psychologickú či právnu pomoc,“ opisuje Marián Cehelník z humanitárnej organizácie Človek v ohrození.
Prácu v teréne však často komplikuje výrazná jazyková bariéra. „Pokiaľ hovoríte nejakým exotickým jazykom, je veľmi zložité nájsť napríklad psychiatra, ktorý by sa vám mohol venovať,“ upozorňuje Cehelník.
Organizácie okrem toho poukazujú na praktické problémy, ktoré vznikajú najmä pri vyššom počte prichádzajúcich ľudí – od zabezpečenia prepravy a ubytovania až po samotnú koordináciu pomoci. Prierezovým rizikom podľa nich zostáva aj rýchle šírenie neoverených informácií a dezinformácií medzi verejnosťou.