Ukrajinci sú pre nás prínosom, masová migrácia by však mohla byť rizikom. Bránik vysvetľuje, kde začína vážny problém
Slovensko je schopné reagovať na krátkodobý a nárazový príchod väčšieho počtu migrantov, pri dlhodobom migračnom tlaku by však jeho technické a personálne kapacity nestačili. V rozhovore pre ta3 to uviedol bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Kľúčová je podľa neho spolupráca s ostatnými krajinami Európskej únie, výmena spravodajských informácií a ochrana vonkajších hraníc Schengenu.
„Myslím si, že je pripravené na zvládnutie takých menších nárazových vĺn. Stále sme však v situácii, že dlhodobé migračné tlaky, aké sme tu mali v roku 2015 a neskôr, samostatne zvládať nevieme,“ povedal Bránik.
Slovenské bezpečnostné zložky sú podľa neho schopné počas niekoľkých dní zachytiť a administratívne spracovať aj vyšší počet prichádzajúcich ľudí. Samotné zadržanie migrantov je však iba prvou časťou komplikovaného procesu.
„V krátkodobom horizonte, v priebehu niekoľkých dní, sme schopní zachytiť a spracovať aj vyššie množstvo migrantov. Ale to samo osebe ešte nerieši situáciu, pretože ten záchyt je len prvým krokom,“ upozornil.
Rizikom zostáva balkánska trasa
Bránik nepovažuje nedávny migračný tlak na španielske územia v severnej Afrike za bezprostrednú hrozbu pre Slovensko. Migranti prichádzajúci touto trasou podľa neho smerujú najmä do Španielska, Portugalska alebo Francúzska, s ktorými ich spájajú historické a kultúrne väzby.
Pre Slovensko je podstatnejšia takzvaná balkánska trasa. Jej kritickým miestom zostáva najmä hranica medzi Srbskom a Maďarskom, cez ktorú prichádzajú ľudia z Blízkeho východu a čiastočne aj zo severnej Afriky.
Výhodou Slovenska je, že pre väčšinu migrantov nie je cieľovou krajinou. Na jeho území sa zväčša nechcú usadiť a snažia sa čo najrýchlejšie pokračovať smerom na západ.
„V zásade stále nie sme pre týchto ľudí ani cieľovou krajinou, ale sme tranzitnou krajinou. Takže to do istej miery paradoxne Slovensku zatiaľ vylepšuje pozíciu,“ uviedol analytik.
Otázkou podľa neho zostáva, či sa tento postoj v budúcnosti nezmení a či časť migrantov nezačne Slovensko vnímať ako krajinu, v ktorej sa chce natrvalo usadiť.
Preverovanie migrantov je náročné
Za jeden z najväčších problémov označil Bránik identifikáciu prichádzajúcich osôb a rozlišovanie medzi ľuďmi, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ekonomickými migrantmi a osobami predstavujúcimi bezpečnostné riziko.
Mnohí migranti prichádzajú bez dokladov alebo s dokumentmi pochybnej kvality. Bezpečnostné zložky sa zároveň nemôžu vždy spoľahnúť na registre a informácie z krajín ich pôvodu.
„Je naozaj veľký problém rozlíšiť medzi tým, kto sú oprávnené osoby, komu je nevyhnutné poskytnúť azyl a kto naopak môže predstavovať hrozbu. Tá previerka je veľmi ťažká,“ povedal Bránik.
Problémom je podľa neho aj to, že viaceré krajiny, z ktorých migranti prichádzajú, nemajú dôveryhodné registre. Komunikácia s tamojšími úradmi môže byť nedostatočná alebo nemusí fungovať vôbec.
V niektorých prípadoch ide o ľudí, ktorých režim v domovskej krajine politicky prenasleduje. Miestne úrady preto nemusia mať záujem poskytnúť európskym bezpečnostným orgánom objektívne informácie.
Bez spolupráce by Slovensko situáciu nezvládlo
Slovenské zložky podľa Bránika nemajú dostatočné samostatné kapacity na preverovanie a spracovanie veľkého množstva migrantov. Podobný problém však majú aj ďalšie menšie štáty Európskej únie.
Riešením je spolupráca s väčšími krajinami, ktoré bývajú zároveň cieľovými destináciami migrantov. Dôležité je zapojenie do spoločných informačných systémov, policajná a spravodajská spolupráca a rýchla výmena údajov.
„Bez spolupráce, bez výmeny informácií a bez dôkladného zapojenia sa do informačného systému by to pre Slovensko znamenalo veľký problém,“ upozornil analytik.
Pravidlá výmeny informácií medzi členskými štátmi sú podľa neho legislatívne nastavené. Ich fungovanie však závisí aj od dôvery medzi jednotlivými krajinami a bezpečnostnými zložkami.
Bránik upozornil, že spoluprácu môže ovplyvňovať aj politika. Ak majú susedné alebo partnerské štáty dobré politické vzťahy, môže byť výmena informácií jednoduchšia. Pri politických sporoch sa však dokáže v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov zhoršiť.
„Tá výmena dát by vôbec nemala byť závislá od politických reprezentácií jednotlivých krajín. Nedá sa však poprieť, že tieto vplyvy tam sú,“ skonštatoval.
Ukrajinci sú podľa neho pre Slovensko prínosom
Pri diskusii o uzavretých komunitách Bránik zdôraznil, že jednotlivé skupiny migrantov treba rozlišovať. Nie každá komunita, ktorá si zachováva vlastnú kultúru a zvyky, predstavuje bezpečnostné riziko.
Ako príklad uviedol ľudí, ktorí prišli na Slovensko z Ukrajiny. Tí sa podľa neho dokážu zapájať do spoločnosti a pre krajinu predstavujú skôr prínos než záťaž.
„Hovoríme napríklad aktuálne o utečencoch z Ukrajiny. Tí predstavujú do veľkej miery prínos pre Slovenskú republiku a menšiu záťaž, aj keď sa neraz hovorí o hrozných katastrofických scenároch. V skutočnosti však znamenajú veľké plus,“ tvrdí Bránik.
Rizikové môžu byť podľa neho komunity, ktorých členovia sa ani po desiatich či pätnástich rokoch nedokážu začleniť do spoločnosti. Problém nastáva najmä vtedy, keď odmietajú pravidlá hostiteľskej krajiny a snažia sa presadzovať vlastné spoločenské a kultúrne normy.
Slovensku sa podľa Bránika zatiaľ darí vzniku takýchto uzavretých komunít predchádzať aj vďaka konzervatívnemu prístupu k migrácii. Nie je však jasné, ako by krajina reagovala, keby sa na jej území namiesto stoviek pokúsili usadiť tisíce alebo desaťtisíce ľudí.
Slovensko zrejme zostane tranzitnou krajinou
Bezpečnostný analytik neočakáva, že by sa Slovensko v najbližších rokoch stalo hlavnou cieľovou krajinou migrantov. Dôvodom sú podľa neho ekonomické a sociálne podmienky, ktoré nie sú vždy dostatočne atraktívne ani pre domácich obyvateľov.
„Slovensko často nie je, nech to vyznie akokoľvek pejoratívne, krajinou najpopulárnejšou na život. Súvisí to s podmienkami, vysokým zdanením práce a ďalšími vecami, ktoré nie sú zaujímavé ani pre domáce obyvateľstvo,“ povedal.
Za potenciálne riziko označil situáciu, v ktorej by sa politická reprezentácia rozhodla nedostatok pracovnej sily riešiť masívnou riadenou migráciou. Krátkodobé ekonomické výhody by podľa neho mohli neskôr prevážiť negatívne sociálne a bezpečnostné dôsledky.
„Negatívne externality s tým spojené by boli v dlhodobom horizonte určite väčšie ako pozitíva, ktoré by v krátkodobom horizonte mohli získať určitú hodnotu,“ uzavrel Bránik.
Pozrite si celý rozhovor k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"