Antarktický ľadovec vydal svoje staroveké tajomstvo. Odborníci zistili, odkiaľ prúdi záhadná „krvavá“ voda
Na okraji ľadovca Taylor v antarktickom údolí Taylor Valley sa nachádza jeden z najnezvyčajnejších prírodných úkazov planéty. Z trhliny v ľade tu vyteká sýtočervená slaná voda, ktorá pripomína krv.
Vedci už pred niekoľkými rokmi zistili, že jej farbu spôsobuje mimoriadne vysoký obsah železa. Najnovší výskum však podľa portálu Live Science prináša ďalší dôležitý diel skladačky – vysvetlenie pôvodu tejto záhadnej tekutiny.
Výsledky štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience naznačujú, že červený soľný roztok pochádza zo starovekej morskej vody, ktorá zostala uväznená pod ľadovcom po tom, čo hladina oceánov klesla a ľad sa rozšíril do oblasti.
Stopy ukryté v mikroorganizmoch
Vedci sa už dlhšie domnievali, že voda v Krvavých vodopádoch má morský pôvod. Túto hypotézu podporovali chemické analýzy aj baktérie objavené v slanom roztoku. Nový výskum však priniesol ďalšie dôkazy – tentoraz na genetickej a molekulárnej úrovni.
Výskumníci analyzovali 167 vzoriek vody, sedimentov a vzduchu z oblasti Krvavých vodopádov aj širšieho regiónu McMurdo Dry Valleys. Cieľom bolo porovnať mikroorganizmy z rôznych lokalít a zistiť, či sa spoločenstvo pri vodopádoch odlišuje od zvyšku údolia.
„Zistenia tejto štúdie odhaľujú prevahu morských eukaryotických línií v oblasti Krvavých vodopádov v porovnaní so širším regiónom McMurdo Dry Valleys,“ uviedli autori štúdie.
Výsledky ukázali, že Krvavé vodopády majú výrazne väčšiu genetickú podobnosť s morskými vzorkami než ostatné lokality v suchých údoliach McMurdo.
Dodali, že „tento morský signál je menej výrazný, ale stále zistiteľný aj v štruktúre prokaryotov.“
Eukaryoty sú organizmy, ktorých bunky obsahujú jadro obalené membránou a ďalšie vnútrobunkové štruktúry. Prokaryoty sú naopak jednobunkové organizmy bez bunkového jadra.
Odpoveď stále nie je úplná
Zároveň sa ukázalo, že vzduch v okolí vodopádov obsahuje len zanedbateľné množstvo morských mikroorganizmov. Podľa autorov štúdie to znamená, že dnešné veterné podmienky nedokážu vysvetliť zloženie mikroorganizmov v tejto lokalite.
Vedci preto dospeli k záveru, že najpravdepodobnejším vysvetlením je pôvod v dávnej morskej vode. Vietor mohol zohrávať určitú úlohu v minulosti, dnes je však jeho vplyv podľa autorov pravdepodobne zanedbateľný.
Podľa skorších odhadov sa mohla slaná voda pod ľadovcom uväzniť pred viac ako miliónom rokov. V tom čase panovalo teplejšie podnebie, hladina morí bola vyššia a rozsah ľadovej pokrývky menší než dnes.
Vedci však upozorňujú, že presný vek tejto vody zatiaľ nepoznajú. Na jeho určenie budú potrebné ďalšie genetické analýzy aj podrobnejšie mapovanie mikroorganizmov v oblasti, ktoré by mohli pomôcť určiť, kedy ľadovec Taylor úplne prekryl starobylý rezervoár slanej vody.