Slovensko nie je centrom veľkých podvodov s DPH, peniaze sa tu však majú prepierať. Novocký hovorí o dlhoročných sieťach
Slovensko nie je hlavným miestom, kde by sa rozsiahle podvody s DPH priamo organizovali, podľa bývalého európskeho prokurátora Juraja Novockého však zohráva významnú úlohu pri legalizovaní výnosov z trestnej činnosti. Hovoril aj o špecializovaných účtovníckych firmách a sieťach ľudí, ktoré pomáhajú prepierať peniaze. Za negatívny signál označil aj to, že Slovensko ako jediná krajina stále nepredložilo kandidátov na jeho nástupcu v Európskej prokuratúre.
Novocký pôsobil vo funkcii európskeho prokurátora šesť rokov a patril medzi zakladajúcich členov novej inštitúcie. Spolu s kolegami sa podľa vlastných slov podieľal na jej budovaní od úplných základov, od náboru pracovníkov až po tvorbu vnútorných pravidiel.
Európska prokuratúra počas svojho fungovania vyšetrovala viac ako 3 600 prípadov s odhadovanou škodou približne 67 miliárd eur. Podľa Novockého tieto čísla potvrdzujú, že jej vznik mal význam.
„Ten počet prípadov a aj narastajúca škoda jednoznačne svedčia o tom, že Európska prokuratúra má zmysel,“ povedal. Dôležité podľa neho nie je iba trestné stíhanie páchateľov, ale aj zaisťovanie ich majetku a náhrada spôsobených škôd.
Eurofondy aj karuselové podvody
Najčastejšími prípadmi, ktoré prokuratúra rieši, sú podľa neho podvody pri čerpaní európskych fondov. Žiadatelia napríklad uvádzajú neúplné alebo nepravdivé údaje, na základe ktorých neoprávnene získajú verejné peniaze.
Z pohľadu výšky spôsobených škôd sú však závažnejšie karuselové podvody s DPH. Zapájajú sa do nich organizované skupiny, pričom škody sa môžu pohybovať od miliónov až po miliardy eur.
Na Slovensku Európska prokuratúra podľa prezentovaných údajov vyšetrovala 149 prípadov s odhadovanou škodou približne jednej miliardy eur. Najväčšiu skupinu tvoria prípady súvisiace s čerpaním eurofondov.
Novocký upozornil, že jednotlivé štáty sa nedajú jednoducho porovnávať, pretože každý čelí odlišným problémom. „Žiaden štát nie je čistý. Každý má naozaj tú svoju kriminalitu. Možno v jednej oblasti väčšiu, v druhej oblasti menšiu, ale každý má svoje problémy,“ citoval bývalú hlavnú európsku prokurátorku Lauru Kövesiovú.
Peniaze sa majú prepierať aj na Slovensku
Veľkú pozornosť vyvolalo minuloročné vyjadrenie Kövesiovej, podľa ktorej mala približne tretina vyšetrovaných rozsiahlych podvodov s DPH určitú väzbu na Slovensko. Novocký však odmietol interpretáciu, že by sa všetky tieto podvody priamo organizovali na území našej krajiny.
Slovenská stopa má podľa neho spočívať predovšetkým v podporných činnostiach, najmä pri praní špinavých peňazí. Výnosy z daňových a colných podvodov sa majú prostredníctvom sietí ľudí a firiem legalizovať a následne prevádzať do zahraničia.
„Sú tu špecializované doslova účtovnícke firmy, ktoré pomáhajú takýmto kriminálnym aktivitám, a následne sú tieto peniaze prostredníctvom najčastejšie bankových prevodov vyvádzané a končia spravidla v ázijských krajinách,“ uviedol Novocký.
Podľa jeho slov ide o dlhodobo fungujúce siete. Niektoré podozrivé osoby mali na Slovensku pôsobiť šesť, sedem alebo dokonca desať rokov.
Pripustil, že zníženie trestných sadzieb za ekonomickú trestnú činnosť môže byť jednou z okolností, ktoré páchatelia zvažujú. Pred novelou mohol za pranie špinavých peňazí teoreticky hroziť trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, po zmenách môžu niektoré skutky skončiť aj podmienečným alebo peňažným trestom.
„Určite je to niečo, čo páchatelia môžu zvažovať,“ povedal. Zároveň však zdôraznil, že zločinecké siete nevznikli až po legislatívnych zmenách z roku 2024.
Slovensko málo konfiškuje majetok
Nedostatky vidí bývalý európsky prokurátor aj v ukladaní majetkových sankcií. Slovenské súdy podľa neho peňažné tresty ani konfiškáciu nelegálne získaného majetku nevyužívajú dostatočne často.
Práve odobratie výnosov z trestnej činnosti môže byť pritom pre organizované skupiny výrazným zásahom. Novela trestných predpisov podľa Novockého priniesla aj niektoré pozitívne zmeny, v oblasti majetkových postihov však pretrvávajú nedostatky.
Za problematickú označil aj legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje čerpať dotácie osobám čeliacim obvineniu. Európska prokuratúra podľa neho vyhodnotila zmenu ako potenciálne ohrozenie finančných záujmov Európskej únie.
„Z pohľadu Európskej prokuratúry tam vidíme reálne riziko ohrozenia finančných záujmov,“ uviedol. Hlavná európska prokurátorka preto upozornila Európsku komisiu, ktorá o veci komunikuje so slovenskou vládou.
Problémy v pôdohospodárstve
Oblasť poľnohospodárskych dotácií patrí podľa Novockého medzi rizikové sektory vo viacerých členských krajinách. Európska prokuratúra eviduje takmer tisíc podozrení z podvodov v tejto oblasti.
Slovensko preto podľa neho nie je výnimkou. Problémom však môže byť aj personálna situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, najmä časté zmeny pracovníkov vykonávajúcich kontroly.
„Niektorí ľudia pri výkone kontrol nemajú dostatočné skúsenosti na to, aby tie kontroly vykonávali riadne a tak, ako by sa malo,“ argumentoval Novocký.
Pri prideľovaní európskych peňazí by sa podľa neho mali žiadatelia preverovať už pri podaní žiadosti. Kontroly majú pokračovať aj počas samotného čerpania, aby sa neopakovali prípady, keď podporu získajú subjekty, ktoré od začiatku nespĺňali podmienky.
„Dôveruj, ale preveruj,“ zhrnul základné pravidlo ochrany európskych financií.
Rozhodnutia v citlivých prípadoch môžu prísť po lete
Novocký sa vyjadril aj k vyšetrovaniu darovania munície Ukrajine z obdobia vlády Eduarda Hegera. Vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti odmietol hovoriť o detailoch, vyšetrovanie je však podľa jeho informácií v pokročilom štádiu.
„Vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle vyšetrovanie. Netýkalo sa len výsluchov svedkov a všetkých zainteresovaných osôb, ale bol vo veci vypracovaný aj znalecký posudok,“ povedal.
Predpokladá, že po lete by mohla rozhodnúť príslušná stála komora Európskej prokuratúry. Zdôraznil však, že výsledok nechce vopred prejudikovať.
Vývoj nastal aj v prípade rekonštrukcií nemocníc financovaných z plánu obnovy. Potenciálna škoda môže podľa neho dosiahnuť približne 220 miliónov eur.
Európska prokuratúra mala koncom mája dostať záverečnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom. OLAF podľa neho identifikoval viacero nezrovnalostí a odporučil Európskej komisii prijať konkrétne opatrenia. Verejnosť by sa o zisteniach mohla dozvedieť po lete.
Slovensko ako jediné neposlalo kandidátov
Novocký vo funkcii európskeho prokurátora skončil minulý týždeň. Slovensko však ako jediný členský štát nepredložilo troch kandidátov, z ktorých by mohla Rada Európskej únie vybrať jeho nástupcu.
„Nie je to veľmi pozitívny signál z hľadiska postavenia Slovenskej republiky, pretože sme jediná krajina, ktorá nebola schopná nielen mať svojho európskeho prokurátora, ale dokonca sme neboli schopní predložiť troch kandidátov, ktorí sú nevyhnutní, aby boli následne posúdení na európskej úrovni,“ povedal.
Výberové konanie sa začalo už v minulom roku a absolvovalo niekoľko kôl. Do funkcie sa však neprihlásil dostatočný počet uchádzačov. Povinnosti slovenského európskeho prokurátora preto dočasne prevezme zastupujúca prokurátorka.
Novocký verí, že pripravovaná legislatívna zmena pomôže situáciu odblokovať a Slovensko nájde kandidátov najneskôr začiatkom budúceho roka.
Sám v súčasnosti pôsobí na medzinárodnom odbore Generálnej prokuratúry SR. Po krátkej prestávke by sa mal od októbra alebo novembra vrátiť do Luxemburgu a pokračovať v práci pre Európsku prokuratúru, tentoraz však na inej pozícii.
Pozrite si celý rozhovor k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"