Čarovný úkaz na oblohe lieči telo aj dušu. Veda odhalila, aké fascinujúce tajomstvo skrýva obyčajný západ slnka
Sledovanie západu alebo východu slnka pre mnohých predstavuje len romantickú scenériu. Pribúdajúce vedecké poznatky však ukazujú, že tento každodenný prírodný úkaz má priamy a merateľný dopad na fungovanie nášho mozgu aj celkové duševné zdravie. Večerná obloha zafarbená do teplých odtieňov dokáže odbúravať úzkosť a depresiu, podporovať pamäť aj kreativitu, zlepšovať kvalitu spánku a dokonca v nás podnecovať altruizmus.
Podľa zistení odborníkov zohráva kľúčovú úlohu špecifický psychologický stav, pocit úžasu. Ten nastáva v momente, keď je človek vystavený vizuálnemu zážitku s takým rozsahom a hĺbkou, ktoré presahujú jeho bežné vnímanie.
Pocit malosti odbúrava psychický stres
Experimenty potvrdzujú, že úžas vyvoláva fyzické reakcie ako zimomriavky či slzy, no predovšetkým mení vnímanie vlastnej situácie. Človek pri ňom zažíva takzvaný pocit malosti, pri ktorom osobné problémy ustupujú do úzadia.
„Jednou z najspoľahlivejších vlastností úžasu je pocit, že človek je malý, že jeho osobné záležitosti, problémy a život sú v širšom kontexte vecí nepatrné,“ vysvetľuje Michelle Šiotaová, profesorka sociálnej psychológie na Arizona State University v USA a dlhoročná výskumníčka úžasu.
„Je to skvelé pre duševné zdravie, pretože si uvedomíme, že niektoré z vecí, ktoré nám spôsobujú toľko trápenia, možno po tom všetkom nie sú až také dôležité.“
Ako uviedol portál BBC, keď ľudia uviaznu v kolobehu negatívnych myšlienok, pohlcujúci výhľad na západ slnka im dokáže prerušiť neustále premýšľanie a vrátiť pozornosť naspäť do prítomnosti. Profesorka Šiotaová dodáva, že pri prieskumoch v USA označujú ľudia za najčastejší spúšťač silného úžasu práve panoramatické výhľady na prírodu.
„Keď žiadame ľudí v USA, aby nám povedali o čase, keď cítili silný úžas, najčastejšou kategóriou odpovedí sú prírodné javy, typicky nejaký druh panoramatického výhľadu,“ uvádza profesorka Šiotaová.
Štúdia z roku 2023, do ktorej sa zapojilo vyše 2 500 účastníkov, potvrdila, že západy a východy slnka patria medzi najúčinnejšie spúšťače tohto stavu.
„Západy slnka sú výnimočne krásne a krása má tendenciu vyvolávať úžas,“ hovorí Jennifer Stellarová, psychologická výskumníčka z University of Toronto v Kanade, ktorá skúma dopady pozitívnych emócií na zdravie a pohodu.
„Ide o druh krásy, ktorá je neobyčajne pohlcujúca, rozlohou obrovská a neobvyklá, keď sa zamyslíte nad tým, ako obloha zvyčajne vyzerá.“
Vplyv na pamäť a zápalové procesy v tele
Popri psychickej úľave prináša tento zážitok aj merateľné zdravotné výhody na fyziologickej úrovni. V teste profesorky Šiotaovej mali účastníci, ktorí predtým sledovali úchvatný prírodovedný film, výrazne presnejšiu schopnosť zapamätať si a spätne rekonštruovať dej príbehu než ostatné skupiny.
Výskum Jennifer Stellarovej na vzorke 200 ľudí zároveň ukázal, že jedinci, ktorí pravidelne prežívajú pozitívne emócie vrátane úžasu, vykazujú trvalo najnižšie hladiny cytokínov, čiže látok, ktoré spúšťajú zápaly v tele.
„Ľudia, ktorí majú vyššie chronické hladiny týchto látok, majú tendenciu čeliť vyššiemu riziku cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení a depresie,“ upozorňuje Stellarová.
„Príroda má svoje zdravotné prínosy a západy slnka, ktoré vyvolávajú úžas, majú svoje vlastné prínosy. Môj odhad je, že západy slnka sú obzvlášť prospešné v porovnaní s mimoprírodnými udalosťami,“ uviedla.
Vplyv na správanie potvrdila aj štúdia so staršími dospelými. Tí po dobu ôsmich týždňov na krátkych prechádzkach cielene vyhľadávali momenty úžasu, napríklad pohľad na jesenné lístie. V dotazníkoch následne vykazovali oveľa vyššiu orientáciu na vonkajšie okolie než kontrolná skupina.
Pri fotení vlastných portrétov sa u nich navyše prejavil trend zmenšovať vlastný obraz v prospech zachytenia prírodného prostredia.
Cirkadiánny rytmus a riziká umelého svetla
Okrem psychologického rozmeru zohráva slnečný cyklus zásadnú úlohu aj pri riadení biologických hodín (cirkadiánneho rytmu). Východ slnka stimuluje produkciu kortizolu, ktorý dosahuje vrchol približne 30 minút po prebudení a dodáva organizmu energiu.
Zároveň blokuje tvorbu spánkového melatonínu a cez receptory v sietnici aj účinkom UV lúčov štartuje produkciu serotonínu, hormónu dobrej nálady.
Na druhej strane, mäkké červené a zlaté tóny večerného svetla pri západe slnka aktivujú parasympatikový nervový systém. Tým dochádza k postupnému znižovaniu kortizolu. Mozgovej žľaze sa vysiela signál na spustenie tvorby melatonínu pre regeneračný spánok.
Problémom modernej spoločnosti je však pravidelné vystavovanie sa umelému modrému svetlu z obrazoviek po západe slnka. Toto svetlo narúša prirodzený pokles kortizolu a spôsobuje jeho nežiaduce výkyvy.
„Cirkadiánne narušenie sa spája zo zvýšeným rizikom depresie a úzkosti,“ varuje Mariana Figueirová, profesorka výskumu svetla a zdravia na Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku.
Chronicky zvýšená hladina kortizolu vedie k poškodeniu kognitívnych funkcií, kardiovaskulárnej záťaži a depresiám. Vedci preto navrhujú hypotézu, že ľudský organizmus je biologicky nastavený na pravidelné sledovanie východu aj západu slnka ako dvoch stabilizačných bodov dňa.
Pre ľudí, ktorým to rozvrh neumožňuje, výskum z roku 2024 ukázal alternatívu v podobe špeciálnych LED svietidiel imitujúcich večerné a ranné farebné odtiene, ktoré rovnako pomáhajú udržiavať cirkadiánny rytmus v rovnováhe.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"