Starí rodičia ako prázdninové pestúnky? Každý štvrtý z nich je zo starostlivosti o vnúčatá vyčerpaný

Letné prázdniny sú pre mnohé rodiny skôr organizačnou výzvou než obdobím oddychu. Deti majú voľno celé leto, no rodičia len obmedzený počet dní dovolenky, a tak musia hľadať spôsob, ako rozdiel pokryť. Ak nemajú k dispozícii pomoc starých rodičov, finančné možnosti na tábory či flexibilnú prácu z domu, tlak na zabezpečenie starostlivosti o deti výrazne rastie. Práve starí rodičia preto počas leta často zohrávajú v rodinách nezastupiteľnú úlohu.

„Rodič rieši, kde bude dieťa, kto naň dohliadne, či bude v bezpečí, čo bude robiť a ako popritom zvládne vlastnú prácu. Často má pocit, že on sám nikde nie je poriadne – v práci má výčitky, že nerobí dosť, a doma má výčitky, že sa dieťaťu dostatočne nevenuje. A ak je na to rodič sám, psychické aj finančné zaťaženie je ešte výraznejšie,“ vysvetľuje psychologička Eva Klímová. Potreba pomoci nie je pre rodičov len praktickou záležitosťou, ale aj aj otázkou psychohygieny a duševného zdravia.

„Povedzme si úprimne: rodič nepotrebuje pomoc iba preto, aby mohol pracovať. Potrebuje ju niekedy aj preto, aby si na chvíľu vydýchol, vyspal sa, vybavil si veci, alebo jednoducho nebol stále v pohotovosti a “službe dieťaťu”. To nie je zlyhanie, ani pohodlnosť. To je bežná ľudská potreba,“ vysvetľuje E. Klímová.

Idealizujú si mladí spomienky na vlastné prázdniny?

Prieskum UNIQA realizovaný agentúrou NMS ukazuje, že starí rodičia majú voči sebe pomerne vysoké očakávania v tom, koľko času a starostlivosti by mali svojim vnúčatám venovať.

„Až 59 percent slovenských starých rodičov si myslí, že by napríklad mali absolvovať spoločné dovolenky, či výlety s vnúčatami, a až 61 percent sa domnieva, že by ich mali strážiť a vyzdvihovať. Zaujímavé je, že v susednej Českej republike je to inak - len každý piaty český starý rodič domnieva, že by mal pravidelne pomáhať s vnúčatami,“ upozorňuje Katarína Strýčková, expertka pre spoločenskú zodpovednosť UNIQA.

Mladí ľudia v súčasnosti často hovoria, že „klasické babičky“, ktoré varili, piekli a starali sa o vnúčatá, sú dnes výnimkou.

„Podľa nášho Veľkého prieskumu rodín UNIQA si však starí rodičia myslia, že svojim dospelým deťom s vnúčatami pomáhajú dostatočne. Celkovo uvádzajú, že toho pre svoje vnúčatá robia viac, než si myslí generácia súčasných rodičov,“ hovorí K. Strýčková z UNIQA.

Ako vzniká takýto medzigeneračný rozpor?

„Nepochybne sa správanie starých rodičov vplyvom vymožeností, ktoré doba priniesla, podstatne zmenilo. Ide tu o to, že každá strana si pod slovom pomoc alebo starostlivosť predstavuje niečo iné. Mladý rodič potrebuje veľmi konkrétnu pomoc: aby niekto vyzdvihol dieťa, zostal s ním počas choroby, zobral si ho na niekoľko dní cez prázdniny alebo ho pravidelne postrážil. Keď takáto pomoc neprichádza, má pocit, že je na všetko sám,“ hovorí psychologička Eva Klímová, ktorá potreby mladých rodičov chápe. „Často obaja pracujú, bývanie je drahé, tábory stoja veľa peňazí a škôlky či školy majú zatvorené. Keď potom vidia, že starí rodičia majú čas na výlety alebo svoje záujmy, ale nie na vnúčatá, môžu cítiť krivdu. Najmä ak sami vyrastali u svojich starých rodičov celé prázdniny.“

Upozorňuje však, že niekedy porovnávajú dnešnú realitu s idealizovanou spomienkou. „Ani všetky naše babičky neboli vždy šťastné, že majú celé leto plný dom detí. Mnohé to robili preto, lebo sa to od nich očakávalo, a pretože nebolo veľa iných možností. O ich únave sa vtedy jednoducho veľmi nehovorilo.“

Starí rodičia sú často „sendvičovou generáciou“

Starí rodičia však môžu ako pomoc vnímať aj to, že prídu na návštevu, kúpia vnúčatám oblečenie, prispejú peniazmi, uvaria obed, vezmú ich občas na výlet alebo ich postrážia na pár hodín. „Oni môžu mať úplne regulérny pocit, že pomáhajú veľa. Len tá pomoc nemusí byť práve tou pomocou, ktorú mladá rodina najviac potrebuje. A to je o komunikácii,“ zdôrazňuje psychologička Eva Klímová

Odborníčka upozorňuje tiež na to, že dnešní starí rodičia často ešte pracujú. Niekedy odchádzajú do dôchodku vo veku, keď už majú vnúčatá niekoľko rokov. Mnohí chcú cestovať, športovať, stretávať sa s priateľmi alebo si po desiatkach rokov práce konečne zariadiť život podľa seba. Na to majú nepochybne nárok. „Nemali by sme si starých rodičov idealizovať ako ľudí, ktorí už nemajú vlastné potreby. Môžu tiež mať zdravotné problémy, byť unavení, či ešte stále pracovať. Niekedy patria súčasne k takzvanej sendvičovej generácii – pomáhajú svojim deťom, vnúčatám aj veľmi starým rodičom. Je preto úplne možné, že starý rodič svoje vnúča veľmi miluje, rád ho vidí, ale nezvládne ho mať týždeň nepretržite. Láska a fyzická kapacita nie sú to isté. A toto je dôležité od seba oddeliť a rešpektovať možnosti starého rodiča.“

Ovplyvňujúochotu starať sa o vnúčatá aj peniaze?

Podľa Veľkého prieskumu rodín UNIQA každý štvrtý starý rodič je z pomáhania s vnúčatami vyčerpaný. Na Slovensku miera vyčerpania zo starostlivosti o vnúčatá rastie úmerne s klesajúcim príjmom: z chudobnejších starých rodičov je vyčerpaných 30 percent.

Peniazepri starostlivosti o vnúčatá určite zohrávajú úlohu, aj keď sa o tom podľa psychologičky E. Klímovej v rodinách často hovorí veľmi ťažko. Keď sú vnúčatá niekoľko dní u starých rodičov, niečo to stojí. Jedia, potrebujú cestovné, zmrzlinu, vstup na kúpalisko, alebo aspoň nejaký program. Pre človeka s nižším dôchodkom to môže byť veľký výdavok, tvrdí.

„Starý rodič málokedy povie, že na vnúčatá nemá peniaze. Je mu to trápne, nechce sa sťažovať alebo nechce, aby mu deti prispievali. A finančná neistota zvyšuje aj psychickú únavu. Keď človek premýšľa, či mu peniaze vydržia do konca mesiaca, starostlivosť o ďalšieho človeka vníma ako väčšiu záťaž. Nie preto, že by ho mal menej rád, ale preto, že už sám funguje na hranici svojich možností. Potom človek radšej povie, že je unavený alebo že sa mu to nehodí. Mladý rodič si to potom môže vysvetliť tak, že starí rodičia o vnúčatá nemajú záujem.“

Na druhej strane, mladí rodičia sa môžu nachádzať v rovnako ťažkej situácii. Nemajú na niekoľko táborov, profesionálne stráženie ani na to, aby jeden z nich zostal dva mesiace doma. Preto by sa podľa odborníčky o peniazoch malo hovoriť otvorene a bez hanby. Skúste povedať: „Potrebujeme počas leta vykryť desať pracovných dní. Koľko dní by ste reálne zvládli? Čo by sme vám mali zabezpečiť, aby to pre vás nebola príliš veľká záťaž?“

Expertka UNIQA pre spoločenskú zodpovednosť Katarína Strýčková poukazuje na to, že mnohé domácnosti fungujú bez dostatočnej rezervy a ochrany.

„Starostlivosť o vnúčatá nie je len otázkou času a ochoty, ale čoraz častejšie aj finančných možností. Náš prieskum poukazuje na to, že ekonomická situácia domácností môže ovplyvňovať aj medzigeneračné vzťahy. Keď rodina nemá dostatočnú rezervu, každé obdobie zvýšených výdavkov prináša dodatočný stres. Schopnosť vytvárať si finančné rezervy a plánovať dlhodobo sa preto stáva jedným z hlavných predpokladov odolnosti slovenských domácností“.

Riešením je aj komunitná pomoc

Rodičia môžu starým rodičom priniesť nákup, pripraviť jedlo, zaplatiť cestovné a výlety, alebo dať starým rodičom peniaze na bežné výdavky. „Nemalo by to byť vnímané ako platenie babičke či dedkovi za lásku. Je to jednoducho férové rozdelenie nákladov. Dôležitá je jednoducho konkrétna dohoda. Kto, kedy, na ako dlho, čo zabezpečí a čo už je nad jeho sily. Bez výčitiek a bez predstavy, že niekto musí automaticky obetovať celé svoje leto,“ zdôrazňuje Eva Klímová.

Spoločne strávený čas môže byť prínosom pre deti aj starých rodičov. Ak je ich vzťah dobrý a bezpečný, dieťa získava pocit istoty a ďalšiu blízku osobu, na ktorú sa môže spoľahnúť. Starí rodičia mu ponúkajú iné skúsenosti, tempo života a aktivity, vďaka ktorým sa učí nové zručnosti a spoznáva históriu svojej rodiny. Čas s vnúčatami zároveň obohacuje aj starých rodičov, ktorí nachádzajú radosť a pocit zmysluplnosti. Vnúčatá im prinášajú nové podnety a pomáhajú im zostať aktívnymi a viac prepojenými so súčasným svetom.

Ďalším riešením je podľa psychologičky komunitná pomoc. „Tu tiež vychádzajme zo skúseností z minulosti, kedy sme trávili viacerí prázdniny u jednej tety, potom zasa u niekoho iného. Ak rodičia majú kamarátov s rovnako starými deťmi vo svojom okolí, dá sa prestriedať starostlivosť o deti cez prázdniny i takto, bez starých rodičov.“

O finančnom dome UNIQA

UNIQA pôsobí na slovenskom trhu už viac ako 30 rokov a patrí medzi štyri najsilnejšie poisťovne s trhovým podielom 11%. Po fúzii so spoločnosťami AXA sa stala finančnou spoločnosťou, ktorá svojim klientom poskytuje komplexné služby v oblasti poistenia, dôchodkov a investícií. Obchodná činnosť nástupníckej spoločnosti poisťovne je realizovaná na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky pod obchodnou firmou UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu.

Česko-slovenský finančný dom UNIQA je súčasťou medzinárodnej skupiny UNIQA Insurance Group, ktorá pôsobí na 14 európskych trhoch, zamestnáva viac ako 20 000 ľudí a v súčasnosti obsluhuje viac ako 17 miliónov klientov. Kľúčovými regiónmi pre jej aktivity sú rakúsky trh a stredná Európa.