SIS je na chvoste rebríčka európskych tajných služieb, píšu Francúzi. Gašpara nazvali „špiónom v šľapkách“
Francúzsky týždenník L’Express zaradil Slovenskú informačnú službu (SIS) na úplný koniec rebríčka európskych tajných služieb. Oslovení spravodajskí profesionáli jej vyčítajú nekompetentnosť, politický vplyv, protekciu aj údajné väzby na Rusko. Osobitnú pozornosť venoval týždenník riaditeľovi Pavlovi Gašparovi.
Slovenská informačná služba skončila na poslednom mieste v rebríčku najlepších a najefektívnejších európskych tajných služieb, ktorý zostavil francúzsky týždenník L’Express. Upozornil na to Denník N.
Jeho novinári sa tri mesiace venovali fungovaniu európskych spravodajských služieb a oslovili približne sto odborníkov z 25 krajín. Samotné hodnotenie vychádza z vyjadrení 60 súčasných a bývalých spravodajských profesionálov. Bolo medzi nimi 18 terajších alebo niekdajších riaditeľov tajných služieb aj ľudia so skúsenosťami z americkej CIA či izraelského Mosadu.
Hodnotiaci odborníci posudzovali najmä schopnosť získavať spravodajské informácie, uskutočňovať tajné operácie a spolupracovať so zahraničnými partnermi. Viacerí prehovorili iba pod podmienkou zachovania anonymity.
„Špión v šľapkách“
Osobitnú pozornosť venovali aj riaditeľovi SIS. Pavol Gašpar je podľa francúzskeho týždenníka L’Express „neslávne známy špión, ktorý šokuje Európu“. Týždenník ho označil aj za „špióna v šľapkách“ a SIS pod jeho vedením zaradil na posledné miesto medzi európskymi tajnými službami.
Označením „špión v šľapkách“ L’Express narážal na Gašparovu minuloročnú dopravnú nehodu v Nitre. Podľa medializovaných informácií mal mať v čase nehody na nohách obuté šľapky.
Francúzsky týždenník pripomenul, že Gašpar pred nástupom do vedenia SIS nemal skúsenosti s pôsobením v spravodajských službách. Poukázal tiež na zistenia, podľa ktorých sa mal pri písaní diplomovej práce o korupcii dopustiť plagiátorstva a doslovne preberať celé pasáže.
L’Express sa venoval aj jeho majetkovým pomerom. Napísal, že Gašpar sa „záhadne obohatil“, pričom spomenul vilu s výhľadom na Nitru, byt v meste a dom na vidieku. Týždenník tvrdí, že si tieto nehnuteľnosti zaobstaral v období, keď mal príjem, ktorý podľa neho nezodpovedal ich hodnote.
Francúzske médium si všimlo aj Gašparove tetovania. Na jednom ramene má mať postavu mafiána z filmu Krstný otec, na druhom tvár svojho otca Tibora Gašpara. Bývalý policajný prezident a súčasný poslanec je obžalovaný v korupčnej kauze súvisiacej s obdobím, keď viedol políciu.
„Úplná fraška“
Týždenník spomenul aj verejné útoky Gašpara proti jeho kritikom. Pripomenul tiež okolnosti Gašparovho nástupu do vedenia SIS a aj to, že vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová ho odmietala vymenovať za riaditeľa tajnej služby.
Vláda následne zmenila štatút SIS tak, aby mohol službu fakticky viesť aj bez prezidentského vymenovania. Gašpar začal vykonávať právomoci riaditeľa ako námestník. Do funkcie ho neskôr vymenoval Čaputovej nástupca Peter Pellegrini.
„Je to úplná fraška,“ zhodnotil tento postup pre L’Express nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ jednej z európskych spravodajských služieb.
Podľa francúzskeho týždenníka politické ovládnutie tajnej služby nepoškodzuje iba dôveru verejnosti na Slovensku. Ovplyvňuje aj obraz krajiny medzi zahraničnými partnermi.
Menšie štáty sú pri získavaní informácií výrazne odkázané na spoluprácu so spojencami. Ak partneri pochybujú o profesionalite alebo schopnosti služby chrániť citlivé údaje, môžu obmedziť ich zdieľanie, spoločné operácie aj poskytovanie analytických materiálov.
Briti na čele, Slovensko posledné
Na prvom mieste sa umiestnila britská zahraničná rozviedka MI6. Odborníci ocenili jej skúsenosti, globálne kontakty, spoluprácu so Spojenými štátmi a schopnosť dlhodobo verbovať zdroje vo vysokých politických kruhoch.
Podľa zástupcu šéfredaktora L’Expressu dokáže MI6 nasadiť svojich ľudí aj na desať či pätnásť rokov, kým ich pôsobenie prinesie výsledky. Silné postavenie si udržiava najmä v témach súvisiacich s Ruskom.
Druhá skončila francúzska DGSE, ktorá podľa hodnotiteľov spája technické získavanie informácií s ľudskými zdrojmi a operačnými schopnosťami. Tretie miesto získali holandské služby AIVD a MIVD, oceňované najmä pre kybernetické spravodajstvo a boj proti terorizmu.
Ukrajina obsadila štvrté miesto vďaka sabotážnym, dronovým a ďalším operáciám počas vojny proti Rusku. Nemecká BND skončila piata. Má silné analytické kapacity, no časť odborníkov jej vytýka menšiu ochotu pôsobiť v zahraničí.
Dobré hodnotenie získali aj menšie štáty. Estónsko uspelo vďaka kybernetickým schopnostiam, práci s otvorenými zdrojmi a znalosti Ruska. Švédsko a Nórsko odborníci ocenili za technické kapacity a dlhodobé sledovanie ruských aktivít.
Za nimi nasledovali Poľsko, Dánsko, Rumunsko, Španielsko, Fínsko, Švajčiarsko, Česká republika, Belgicko a Taliansko. Slovensko skončilo na 25. mieste.
V bodovom hodnotení nezískali Slovensko, Maďarsko ani Bulharsko ani jeden bod. Práve slovenská služba však podľa zverejnených výsledkov čelila najtvrdšej kritike.
„Podľa všeobecného názoru prvenstvo v kategórii najhoršia spravodajská služba v Európe patrí Slovensku, kde sa podľa kritikov spája nepotizmus s neschopnosťou a väzbami na Rusko,“ napísal L’Express.
Bývalý šéf poľskej zahraničnej rozviedky týždenníku je toho názoru, že slovenské spravodajstvo podlieha silnému politickému vplyvu, ktorý výrazne znižuje jeho efektívnosť.
Poradie európskych tajných služieb.
Nie je všetko stratené
Rebríček L’Expressu však nie je oficiálnym auditom. Vychádza zo subjektívnych názorov obmedzenej skupiny ľudí a nepoužíva jednotné merateľné kritériá.
Neberie do úvahy rozdielne rozpočty, počet pracovníkov, zákonné právomoci ani množstvo úloh. Kým britské služby disponujú miliardovými rozpočtami, malé krajiny často pracujú iba s desiatkami miliónov eur a viaceré druhy spravodajskej činnosti sústreďujú do jednej inštitúcie.
Posledné miesto preto neznamená, že SIS vykonáva každú činnosť horšie než všetky ostatné európske služby. Ukazuje však, ako ju vníma časť medzinárodnej spravodajskej komunity.
Pre Slovensko je to varovanie, takáto strata dôvery môže byť vážnym problémom. Bez informácií od partnerov sa oslabuje schopnosť krajiny čeliť špionáži, hybridným hrozbám a zahraničnému vplyvu.
Pozrite si archívnu reportáž z 28. januára o nehode šéfa SIS.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"