Zem praská a úroda vysychá. Extrémne teploty ničia krmoviny aj ovocie, poľnohospodári už rátajú škody

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) začala komplexne riešiť škody spôsobené tohtoročným suchom. V regiónoch zisťuje rozsah strát na poškodených plodinách vrátane krmovín, ktorých bude pre hospodárske zvieratá výrazne menej.

Zároveň ministerstvo pôdohospodárstva požiadala o finančnú podporu pre dojnice, ktorých chovatelia okrem sucha zápasia aj s nízkymi odbytovými cenami mlieka. Chovatelia odhadujú, že celkové straty len v prvovýrobe mlieka za rok 2026 budú kvôli suchu a nižším tržbám za mlieko v objeme viac ako 95 miliónov eur. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Spresnila, že SPPK v týchto dňoch spustila špeciálne monitoringy sucha a krmovín. Cieľom je čo najpresnejšie zmapovať odhadovaný rozsah škôd na poľnohospodárskych plodinách po tohtoročnom extrémnom suchu. Komora vyzvala svojich členov, aby zhromažďovali údaje o poškodených plodinách, ich výmere a odhadovaných stratách na produkcii. Vzhľadom na to, že medzi najviac poškodené patria krmoviny, týmto plodinám je venovaný samostatný monitoring.

Škody za milióny

Z prvotných údajov v monitoringoch sucha podľa Holéciovej vyplývajú škody v desiatkach miliónov eur. Presné čísla budú známe až po zbere úrody na jeseň. Najväčšie straty zatiaľ hlásia južne položené regióny ako Bratislava, Komárno, Levice, Nitra alebo Trebišov, teda presne tie oblasti, ktoré suchom trpia najviac za ostatné mesiace aj podľa máp pôdneho sucha zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Medzi najviac poškodené plodiny z hľadia výmer zatiaľ patrí pšenica ozimná, kukurica, repka ozimná a ďalšie. Vyššie položené oblasti avizujú zase nedostatok sena a paše.

Čítajte viac

Sucho prinútilo Rumunsko použiť výbušniny. V prítoku vody k elektrárni bránila skala v Dunaji, odpálili ju

„Súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie tejto strategickej komodity. Práve preto sme oficiálne požiadali ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú podporu pre dojnice, ktoré v tomto roku skúša nielen klimatická, ale aj mliečna kríza. Pripravili sme zoznam opatrení, prostredníctvom ktorých by do sektora mohli prísť finančné zdroje,“ vysvetlil predseda SPPK Jozef Šumichrast.

SPPK navrhuje sedem možností, odkiaľ získať finančné zdroje na preklenutie krízy. Ide napríklad o schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, o podporu na dobré životné podmienky zvierat, zelenú naftu, viazané priame platby a ďalšie.

Susedia už konajú, Slovensko čaká

Problém s dlhodobým poklesom cien mlieka nezažívajú len slovenskí chovatelia dojníc. Napríklad Maďarsko ako riešenie krízy v mlieku podporilo svojich chovateľov formou prechodnej vnútroštátnej platby a priznalo prvovýrobcom mlieka sedem miliárd forintov, čo je v prepočte na eurá viac ako 19 miliónov eur. Vláda ČR v tomto období odsúhlasila pre českých poľnohospodárov balík 3,5 miliardy českých korún (takmer 145 miliónov eur) na riešenie krízových situácií vrátane dôsledkov sucha a mliečnej krízy.

Holéciová dodala, že SPPK je pripravená na odborný dialóg s rezortným ministerstvom tak, aby sa spoločnými krokmi podporila mliečna vertikála a vhodne uchopila aj tému sucha a dôsledkov klimatických zmien.

Extrémne sucho netrápi len poľnohospodárstvo, ale aj energetiku. Pozrite si reportáž: