Chmelár chváli Pellegriniho za Čínu, Ficove výsledky pri Rusku spochybňuje. Kaliňáka označil za manipulátora
Analytik a historik Eduard Chmelár hodnotí zahraničné cesty prezidenta Petra Pellegriniho ako úspešné a jeho prijatie v Číne považuje za diplomatický úspech Slovenska. Kritizoval však prezidentov vzťah k zbraniam aj jeho vyjadrenie o Náhornom Karabachu. V diskusii sa venoval tiež migrácii, reakcii premiéra Roberta Fica a extrémizmu na slovenskej politickej scéne.
Chmelár v Téme na ta3 odmietol kritiku návštevy prezidenta Petra Pellegriniho v Číne. Podľa neho opozícia aj časť médií nedoceňujú význam prijatia slovenskej hlavy štátu na najvyššej úrovni.
„Na Petrovi Pellegrinim je čo kritizovať, budeme hovoriť aj o tom. Ale čo sa týka jeho zahraničných ciest, tie sú mimoriadne úspešné,“ povedal Chmelár.
Vyzdvihol Pellegriniho vystúpenie v čínskej televízii aj jeho schopnosť komunikovať v angličtine. Tvrdí, že prezident dokáže Slovensko v zahraničí reprezentovať prirodzenejšie než jeho predchodcovia. Zároveň odmietol opozičné označovanie Pellegriniho za človeka úplne podriadeného premiérovi Robertovi Ficovi. Poukázal pritom na počet zákonov, ktoré prezident vrátil parlamentu.
Európa sa podľa neho musí prestať Číny báť
Chmelár považuje Čínu za príležitosť pre slovenské hospodárstvo. Pellegrini podľa neho počas rokovaní zdôrazňoval, že zastupuje členský štát Európskej únie, a neodklonil sa od európskeho smerovania Slovenska.
Kritizoval však politiku Únie, ktorá podľa neho pristupuje k Číne, Rusku či Indii prevažne ako k hrozbám. Európa si podľa Chmelára musí uvedomiť, že už nedokáže určovať pravidlá svetového obchodu sama a potrebuje spoluprácu s ďalšími regiónmi.
„Momentálne máme negatívnu obchodnú bilanciu, ale aj to sa dá jednoducho napraviť. Treba ísť na to otázkou diskusie a nie nejakých predsudkov, že Čína je proste náš nepriateľ,“ tvrdí.
Slovensko by sa podľa neho malo riadiť predovšetkým vlastnými hospodárskymi a štátnymi záujmami. Spoluprácu s krajinami, ktoré majú odlišný politický režim, nepovažuje automaticky za odklon od Západu. Tvrdí, že medzinárodné vzťahy sa odohrávajú v multipolárnom svete a Európska únia sa musí prispôsobiť novým podmienkam.
Chmelár zároveň porovnal prezidentove zahraničné aktivity s cestami premiéra do Ruska. Kým Pellegrini podľa neho otvára slovenským predstaviteľom dvere v Číne, Indii či Azerbajdžane, pri Ficovej politike voči Moskve zatiaľ nevidí konkrétne výsledky.
„Nefunguje podľa mňa v zmysle Slovensko – Rusko. Tam naozaj nevidím žiadne výsledky,“ priznal Chmelár.
Prezident má podľa neho otvárať nové trhy a nastoľovať strategické témy, ktoré môže vláda následne rozvíjať.
„Proste on otvára tie dvere, ktoré potom premiér Fico buď rozvíja ďalej, alebo mu pomáha jednoducho v tej misii. On robí naozaj veľmi dobrú prácu. Toto je úloha prezidenta,“ doplnil.
Kritika zbraní aj slov o Náhornom Karabachu
Napriek pozitívnemu hodnoteniu Pellegriniho diplomacie mal Chmelár výhrady k prezidentovmu vystupovaniu v oblasti obrany. Kritizoval jeho záujem o zbrane a tvrdil, že by mal byť v tejto téme zdržanlivejší.
Za prekročenie hranice pragmatickej diplomacie označil aj prezidentovo vyjadrenie počas návštevy Azerbajdžanu. Myslí si, že nemal označiť dobytie Náhorného Karabachu za oslobodenie.
Historik tiež tvrdil, že Slovensko nemusí pri obchodných rokovaniach iné štáty neustále poučovať o ľudských právach. Zároveň by však podľa neho nemalo preberať ich pohľad na historické a politické konflikty.
„Ak sme zdržanliví v tom, že ich nekritizujeme za stav ľudských práv, tak by sme mali v tejto rovine ostať, venovať sa tým obchodným veciam a nerobiť nadprácu, že je to oslobodenie alebo niečo také. To sa mi už naozaj nepáči,“ povedal.
Odmietol tiež tvrdenia, že vláda chcela počas rokovaní so Spojenými arabskými emirátmi predať slovenskú vodu. Označil ich za zavádzanie verejnosti a pripomenul, že voda je chránená ústavou a jej vývoz na obchodné účely je obmedzený.
Migrácia je problém, nie dôvod na hystériu
V druhej časti diskusie sa Chmelár venoval migračnej vlne v španielskej Ceute. Situáciu označil za vážnu, odmietol však vyvolávanie paniky.
„Je to veľký problém, ale nie je to na hystériu,“ hovorí Chmelár.
Masový príchod ľudí podľa neho vyvoláva otázky o ochrane hraníc, bezpečnosti aj udržateľnosti sociálneho systému. Zároveň upozornil, že migranti nemajú byť automaticky vykresľovaní ako zločinci.
„Na druhej strane, my musíme k týmto ľuďom pristupovať nie ako k zločincom, ale ako k ľudským bytostiam,“ zdôraznil.
Chmelár bez predloženia dôkazov špekuloval, že presun migrantov mohol byť organizovaný a že za ním mohli stáť Spojené štáty alebo Izrael. Svoje podozrenie spájal so zahraničnou politikou španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. V diskusii však neuviedol konkrétne informácie, ktoré by takúto verziu potvrdzovali.
Za správnu označil reakciu Roberta Fica, ktorý podľa neho situáciu nezneužíval na vyvolávanie strachu a vyjadril solidaritu so Španielskom.
„Som veľmi milo prekvapený zo stanoviska premiéra Fica, ktorý na rozdiel od Talianska alebo Francúzska nehysterizoval a nezneužíval tie veci, ale povedal, že teraz musíme stáť pri Španielsku a pomáhať mu,“ uviedol Chmelár.
Európa by podľa neho mala investovať nielen do ochrany hraníc, ale aj do politickej, hospodárskej a sociálnej stability krajín, z ktorých ľudia odchádzajú. Kritizoval vojenské zásahy Západu na Blízkom východe a v severnej Afrike aj fungovanie agentúry Frontex. Tvrdí, že európska migračná politika potrebuje systémovú zmenu.
Migračnú situáciu v Ceute považuje za nebezpečný precedens, ktorý môže povzbudiť ďalšie podobné pokusy. Európska únia by podľa neho mala reagovať systémovými opatreniami, nie politickou hystériou. Od rokovania európskych ministrov vnútra však výrazný posun neočakáva.
Extrémizmus vidí naprieč politickým spektrom
Analytik polemizoval aj o ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD), ktorý odmietol označenie hnutia Republika za extrémistické a jeho predstaviteľov nazval vlastencami.
„Robert Kaliňák dobre vie, o čom to je. Považujem ho za možno najlepšieho rétora na našej politickej scéne, ale aj manipulátora,“ hovorí.
Podľa Chmelára sa extrémizmus nemá posudzovať len podľa postojov k historickým udalostiam.
„On sa prejavuje spôsobom, akým nazeráte na veci, niekedy podporou násilia, ale hlavne dehumanizáciou človeka,“ povedal.
Extrémistické prejavy podľa neho nemožno pripisovať iba jednej politickej strane. Tvrdí, že ich možno nájsť v Smere, Progresívnom Slovensku aj medzi predstaviteľmi strany Demokrati.
„Keď sa vyjadrujete o ľudských bytostiach dehonestujúco, o potkanoch, zmijách, opiciach, niktošoch a podobne, to je extrémistická definícia,“ uviedol Chmelár.
Pozrite si celú časť relácie Téma s analytikom a historikom Eduardom Chmelárom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"