Extrémne sucho zasiahlo aj energetiku. Pokles riek odhalil slabiny elektrární, Slovensko potrebuje záložné zdroje

včera 11:41

Obmedzenia jadrových a vodných elektrární počas sucha menia doterajší pohľad na energetickú bezpečnosť. Slovensko a celý stredoeurópsky región sa nemôžu spoliehať na jediný druh stabilného zdroja, ale musia budovať diverzifikovaný systém s dostatočnou zálohou. Pre portál SITA ENERGETIKA to uviedol expert na energetickú politiku Andrej Nosko.

vodná eleiktráreň
Foto: TASR/Ľuboš Pilc

„Predstava, že jadro alebo vodné elektrárne budú vždy fungovať na 100 percent a iné zdroje nepotrebujeme, je vzhľadom na súčasnú situáciu nereálna. Nejde o hľadanie svätého grálu energetiky,“ povedal Nosko.

Rekordne nízka hladina Dunaja ukázala, že sucho neohrozuje len vodné elektrárne. Obmedziť môže aj jadrové bloky využívajúce riečnu vodu na chladenie. Slovenské jadrové elektrárne síce používajú odlišný chladiaci systém, ani ony sa však bez dostatočného množstva vody v krajine nezaobídu.

Jadro už nestačí

Energetický systém bude podľa Noska musieť stáť na kombinácii jadra, vody, slnka, vetra, batériových a prečerpávacích úložísk, cezhraničných prepojení, záložných zdrojov a riadenej spotreby. Diverzifikácia a redundancia zvyšujú bezpečnosť, prinášajú však aj dodatočné náklady.

„Ak si chceme zachovať suverenitu nielen v energetickom, ale aj štátoprávnom zmysle, musíme byť ochotní za ňu zaplatiť a pripraviť sa aj na dnes ťažko predstaviteľné scenáre, takzvané čierne labute,“ zdôraznil expert.

Prioritou Slovenska má byť podľa neho aj dlhodobé zabezpečenie jadrového paliva, komponentov a servisných kapacít pre reaktory ruského typu. Práve táto závislosť môže pretrvávať dlhšie než dovoz niektorých iných energetických surovín.

Regulačné a trhové prostredie by súčasne malo podporovať rozvoj rôznych zdrojov, úložísk a flexibility. Výrobcovia aj spotrebitelia by sa mali primerane podieľať na stabilite sústavy a na pokrývaní spotreby v kritických hodinách.

Odmeny za šetrenie

Jednou z možností je odmeňovanie spotrebiteľov za presun odberu do obdobia nadbytku elektriny a za obmedzenie spotreby počas drahej špičky – flexibilné cenové tarify. Priemyselné podniky by mohli využívať flexibilné dohody o pripojení, pri ktorých by za nižšiu cenu akceptovali dočasné obmedzenie odberu.

Súčasťou systému sa môžu stať aj elektromobily podporujúce obojsmerné nabíjanie – V2H, teda dodávanie elektriny do domácnosti, a V2G, čiže dodávanie elektriny späť do siete. Pri nových veľkých odberateľoch a výrobcoch by zároveň bolo možné podmieniť pripojenie vybudovaním vlastného batériového alebo iného energetického úložiska.

Nosko upozornil, že spoliehať sa výlučne na vysoké trhové ceny nemusí stačiť. Štáty majú tendenciu chrániť domácnosti a vybrané podniky pred cenovými šokmi, čím sa oslabuje signál na investovanie do flexibility. Podporné mechanizmy preto musia motivovať k investíciám aj v prostredí regulovaných alebo politicky tlmených cien.

Pozrite si reportáž o odstavení maďarskej elektrárne pre nízku hladinu Dunaja:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"