Nemocnice sú bez prúdu, lekárne prázdne a 100-tisíc ľudí čaká na operáciu. Zdravotníctvo v Kube sa rúca
Kubánske zdravotníctvo, svojho času jedno z najlepších v Latinskej Amerike, zápasí s krízou, ktorú tento rok bezprecedentne zhoršilo americké ropné embargo.
Každodenné výpadky elektriny, často spojené s prerušením dodávok vody, postihujú aj nemocnice, ktoré aj preto majú na čakacích listinách na chirurgickú operáciu viac ako 100 000 pacientov.
Rastie napríklad aj počet nakazených horúčkou chikungunya, ktorú prenášajú komáre množiace sa v hromadách odpadkov na uliciach, na ktorých odvoz nie je palivo, opísal server CiberCuba.
Výťahy nejazdia, chýbajú striekačky
„Prečo by som chodila do nemocnice? Sú tam davy ľudí s horúčkou, akú som mala ja. Lenže zdravotníci tam nemajú ani kapacitu na vykonanie testov, ani injekčné striekačky na odber krvi,“ opísala tento týždeň kubánska novinárka Yoani Sánchezová, u ktorej sa prejavili príznaky tejto horúčky.
„Pre výpadky prúdu v nemocnici nejazdia výťahy a v tomto stave by som 14 poschodí nevyšla,“ dodala. Choroba v posledných mesiacoch zasiahla veľkú časť jej rodiny aj susedov, takže jej lekárnička je prázdna. Našla len dve tablety dipyrónu (metamizolu) proti bolesti a teplomer si požičala od susedov.
Chýba 70 percent liekov
S nedostatkom liekov sa však na Kube potýkajú aj nemocnice a lekárne majú takmer prázdne regály. Server CiberCuba napísal, že tento rok v apríli na Kube chýbalo približne 70 percent liekov zo základného zoznamu liečiv a že podľa prieskumu si len približne päť percent Kubáncov dokáže lieky bez väčších problémov zaobstarať.
Výrobu liekov, rovnako ako všetko ostatné, v krajine komplikujú mnohodinové každodenné výpadky elektriny.
Vláda hovorí o „genocíde“
To, že je kubánske zdravotníctvo na pokraji kolapsu, priznal tento rok vo februári aj tamojší minister zdravotníctva José Ángel Portal, ktorý krízu pripísal americkému ropnému embargu.
Podpredseda kubánskej komunistickej vlády Eduardo Martínez Díaz americké sankcie označil dokonca za „genocídu“. „Máme výrobné závody zatvorené, pretože nemajú palivo. Táto blokáda je skutočnou genocídou. Neviem, ako inak to opísať,“ povedal Martínez Díaz.
Opozícia vidí príčiny inde
Podľa opozície však za prepadom kubánskeho zdravotníctva, ktoré sa zhoršuje už niekoľko rokov, stojí masová emigrácia lekárov, korupcia a roky nedostatočných investícií do zdravotníckej infraštruktúry.
Napríklad novorodenecká úmrtnosť na Kube vzrástla od roku 2018 z 0,4 percenta na takmer jedno percento v roku 2025. Tento rok začiatkom roka dosiahla v Havane dokonca 1,4 percenta, čo bolo najviac v kubánskej metropole za viac ako dvadsať rokov.
Prehlbuje sa aj demografická kríza
Kuba zažíva aj demografickú krízu. Vlani sa tam narodilo iba 68 051 detí, čo bolo približne o 3100 menej ako v roku 2024. Pôrodnosť na Kube klesá už dlhodobo a približne 26 percent populácie má v súčasnosti viac ako 60 rokov.
Počet obyvateľov sa aj v dôsledku emigrácie podľa agentúry EFE znížil od roku 2017 z približne 11,2 milióna na 9,4 milióna koncom minulého roka. Len v roku 2025 krajinu opustilo približne štvrť milióna ľudí.
Sankcie a nedostatok ropy
Kuba sa už niekoľko rokov potýka s ekonomickou krízou, ku ktorej prispeli aj americké sankcie. Tie sprísnil americký prezident Donald Trump, ktorý tento rok v januári nariadil zastavenie venezuelských dodávok ropy na Kubu po tom, čo americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura.
Trump tiež koncom januára podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by dodávala ropu na Kubu.
Spotreba elektriny na Kube je z dvoch tretín pokrytá dovozom palív, do minulého roka išlo najmä o ropu z Mexika a Venezuely. Paliva nie je na Kube dostatok ani na zásobovanie obchodov, odvoz odpadkov či dopravu ľudí do práce.
Niektorí vymýšľajú rôzne nezvyčajné alternatívy, napríklad auto prerobené na drevené uhlie. V uliciach Havany začali jazdiť aj taxíky na solárne panely, uviedla tento týždeň CNN.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"