KDH ide do pekla na progresívnom koni, vyhlásil Kaliňák. Karas naložil Smeru aj PS: Pretekajú sa ako v škôlke, kto sa „pokakal“
Hosťami relácie V politike boli minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru-SD a podpredseda KDH Viliam Karas. Zhrnuli sme pre vás to najpodstatnejšie.
Financovanie stále jablkom sváru
Kaliňák obhajoval pracovné pôsobenie premiérovho syna Michala Fica v Agentúre Smer. Tvrdil, že ide o riadneho zamestnanca spoločnosti, ktorá spravuje nehnuteľnosti, organizuje podujatia a zabezpečuje ďalšie činnosti pre Smer. Pri Ivanovi Korčokovi z PS naopak kritizoval, že jeho služby strane fakturuje firma jeho manželky. Kaliňák hovoril o vyhýbaní sa daniam a odvodom, všetky tieto tvrdenia však formuloval ako svoju politickú kritiku.
Karas odmietol pokračovať v osobných útokoch medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom. Spor dvoch najsilnejších politických strán prirovnal k správaniu detí v materskej škole.
„Takáto detinská, infantilná politika dvoch najsilnejších strán na Slovensku, ktoré sa predbiehajú v tom, kto prštekom ako v materskej škole ukáže, že aj tento sa zašpinil, aj tento sa pokakal a aj tento má mokrú plienku, je úplne úbohá,“ vyhlásil Karas.
Podľa neho je podstatnejším problémom vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, slabé vymáhanie daní a rozsah sivej ekonomiky. Poukázal aj na zvýšenie paušálnych náhrad členov vlády, z ktorých sa neplatia dane ani odvody. Tento postup označil za obchádzanie dlhovej brzdy.
„Minister môže z polovice príjmu neodviesť dane a odvody, ale keď to urobí Korčok, už sa hovorí, že chcel optimalizovať,“ povedal Karas. Zdôraznil, že neobhajuje ani jeden konkrétny prípad, ale žiada rovnaký meter a diskusiu o zmene pravidiel.
Kaliňák uviedol, že so zdanením paušálnych náhrad by problém nemal. Tvrdil tiež, že prostredníctvom svojich podnikateľských aktivít zaplatil za predchádzajúci rok na daniach približne 400-tisíc eur. Zároveň trval na tom, že pôvodom sporu bol podľa neho dvojaký meter Progresívneho Slovenska.
„Oni môžu všetko a všetci ostatní nemôžu nič. V tom je ich povrchný a pokrytecký prístup,“ povedal Kaliňák.
Ceuta otvorila spor o zlyhanie Európy
Pri migračnej kríze v španielskej Ceute sa Kaliňák a Karas v základnom postoji k ochrane hraníc čiastočne zhodli. Obaja presadzovali regulovanú migráciu a dôslednejšiu ochranu vonkajších hraníc Európskej únie. Rozchádzali sa však v hodnotení zodpovednosti jednotlivých štátov a európskych inštitúcií.
Karas kritizoval španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Podľa neho mohli kroky španielskej vlády vyslať signál, ktorý si migranti, prevádzači alebo iné štáty vysvetlili ako pozvanie. Zároveň však ocenil, že Španielsko dokázalo väčšinu ľudí v krátkom čase vrátiť do Maroka.
„Schengen je založený na dôvere. Ako koná jeden štát a ako stráži svoju hranicu, taký silný je celý systém. My môžeme chrániť hranicu, ale ak ju niekto iný urobí priepustnou, dôsledky dopadnú na nás všetkých,“ povedal Karas.
Zdôraznil, že treba rozlišovať medzi ľuďmi utekajúcimi pred vojnami alebo politickým prenasledovaním a ekonomickou migráciou. Pracovnú migráciu možno podľa neho povoliť, musí však byť kontrolovaná a riadená štátom.
Kaliňák vidí v udalostiach v Ceute zlyhanie európskeho systému vyhodnocovania rizík. Argumentoval, že pohyb desaťtisícov ľudí sa nemohol začať bez predchádzajúcich príprav a signálov na sociálnych sieťach.
„To sa zo dňa na deň nerozhodne 60-tisíc ľudí, že skočia do mora, preplávajú a vystúpia na druhom brehu. Takto sa to nestane,“ vyhlásil minister.
Kaliňák tvrdil, že mohlo ísť aj o aktivity hybridného charakteru. Kritizoval najmä politické vedenie v Bruseli, nie samotných odborníkov agentúry Frontex. Pripomenul, že Slovensko v minulosti pomáhalo monitorovať migráciu v oblasti Gibraltárskeho prielivu a ponúklo Španielsku aj policajné kapacity.
Slovensko sa pripravuje aj vojensky
Karas následne preniesol tému na východnú hranicu Slovenska. Tvrdil, že má z policajného prostredia informácie o náznakoch pôsobenia organizovaných skupín, ktoré sa môžu venovať obchodovaniu s ľuďmi, zbraňami a ďalšej trestnej činnosti. Vyzval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), aby posilnil bezpečnostné zložky na východe krajiny.
„Slovenská republika nesmie iba ukazovať prstom na iné štáty. Zodpovedáme za našu východnú hranicu a za bezpečnosť na východnom Slovensku,“ uviedol Karas.
Kaliňák následne potvrdil, že ochrana hranice je súčasťou vojenských plánov. Riziko spája najmä s obdobím po prípadnom ukončení vojny na Ukrajine, keď sa podľa neho môžu dostať do pohybu neregistrované zbrane.
„My sa pripravujeme na ochranu našej hranice aj vojensky. Po vojenských konfliktoch prichádza spolu s nelegálnou migráciou aj obrovský presun zbraní,“ povedal Kaliňák.
Minister tvrdí, že v budúcnosti už nemusí ísť iba o jednotlivcov prekračujúcich hranicu s batožinou, ale aj o ozbrojené skupiny. Žandári a vojenské jednotky preto podľa neho cvičia spoluprácu s Policajným zborom pri ochrane hranice.
„KDH ide do pekla na progresívnom koni“
Ostrú výmenu priniesla aj diskusia o budúcej spolupráci opozičných strán. Karas zopakoval, že snem KDH vylúčil povolebnú spoluprácu so Smerom-SD, Hlasom-SD a SNS. Rozhodnutie označil za záväzné, hoci pripustil, že pri vnútrostraníckej diskusii nemuseli mať všetci členovia rovnaký názor.
„Máme jasné uznesenie snemu, ktoré vylučuje spoluprácu KDH so stranami Smer, Hlas a SNS. Snem je najvyšší orgán strany a ja budem jeho rozhodnutie presadzovať,“ povedal Karas.
„KDH sa rozhodlo ísť do pekla na progresívnom koni,“ reagoval Kaliňák. Následne dodal, že to podľa neho môže byť výsledok situácie, „keď žena vedie konzervatívnu stranu“. Karas mu oponoval, že o smerovaní KDH nerozhoduje jedna žena, ale snem a ďalšie demokratické orgány hnutia.
„Demokratickú stranu so 60 členmi snemu jedna žena neutiahne,“ reagoval Karas.
Obaja politici sa naopak priblížili v názore na zápis manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí do slovenských matrík. Kaliňák aj Karas tvrdili, že osobitný vykonávací predpis nie je potrebný, pretože súčasné znenie ústavy a zákonov považujú za dostatočné.
Kaliňák argumentoval, že slovenská ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Podľa neho neexistuje ľudské právo na manželstvo osôb rovnakého pohlavia.
„Homosexuáli sú súčasťou spoločnosti a majú všetky ľudské práva ako heterosexuáli. Tu však chcú nadštandard, ktorý sa prieči prirodzenej povahe veci,“ povedal.
Karas tému vníma aj ako spor o suverenitu členských štátov a rozdelenie kompetencií v Európskej únii. Rozhodujúcu úlohu podľa neho bude mať Ústavný súd SR a jeho ochota vstúpiť do sporu so Súdnym dvorom EÚ.
„Nie je to iba otázka matriky. Je to principiálna otázka, akú Európsku úniu chceme mať a či Slovensko zostane zvrchovaným štátom,“ uviedol Karas.
Hádka o Gašpara a zodpovednosť za políciu
Najostrejší konflikt prišiel pri trestnej politike a hodnotení bývalého vedenia polície. Karas obhajoval návrh reformy Trestného zákona, ktorý počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra spravodlivosti podporilo 127 poslancov. Súčasnú trestnú úpravu kritizoval pre opakované opravy a podľa neho slabšie postihovanie ekonomickej a daňovej kriminality.
Kaliňák naopak odmietol tvrdenie, že vláda oslabila vyšetrovanie závažných trestných činov. Správu generálneho prokurátora o poklese vyšetrovaných prípadov označil predovšetkým za kritiku práce samotnej prokuratúry. Zdôrazňoval, že vyšetrovanie kontroluje dozorový prokurátor, nie policajný prezident.
Spor sa vyhrotil pri bývalom prezidentovi Policajného zboru Tiborovi Gašparovi. Karas tvrdil, že ak Gašpar nevedel o závažnej trestnej činnosti vysokopostavených funkcionárov, išlo o profesionálne zlyhanie. Ak o nej vedel, problém by bol podľa neho ešte vážnejší.
„Ak pripustíme, že o tom nevedel, bol absolútne nekompetentný a nezvládal funkciu policajného prezidenta. Nemá právo byť ďalej vo verejnom živote,“ povedal Karas.
Podľa neho Kaliňák ako vtedajší minister vnútra nesie politickú zodpovednosť za to, koho do čela polície vymenoval. Gašpar podľa Karasa dostával bezpečnostné hlásenia, stretával sa s vedením jednotlivých útvarov a musel mať prehľad o dianí v zbore. „Musel by byť hluchý a slepý, aby nepočul a nevedel, čo sa pod ním deje,“ vyhlásil Karas.
Kaliňák ho obvinil z dvojtvárnosti, pretože predtým odmietal hodnotenie politikov, ktorí neboli prítomní v štúdiu, no následne podľa ministra sám ostro zaútočil na Gašpara. Odmietol aj tvrdenie, že policajný prezident mohol kontrolovať jednotlivé vyšetrovacie spisy.
„Vyšetrovateľ vyšetruje nezávisle. Jeho kontrolným orgánom nie je prezident Policajného zboru, ale dozorový prokurátor. Vy to ako bývalý minister spravodlivosti veľmi dobre viete,“ povedal Kaliňák.
Kaliňák Karasovi vyčítal, že sa údajne spreneveril svojmu profesionálnemu právnickému postaveniu, Karas mu zasa vyčítal neschopnosť priznať si zodpovednosť.
„Táto neschopnosť prevziať zodpovednosť vás diskvalifikuje z verejného života. Všetci vedia, ako to bolo, a vy budete zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať,“ povedal Karas Kaliňákovi.
Minister tvrdenia odmietol a Gašpara obhajoval výsledkami polície počas jeho pôsobenia. „Tibor Gašpar nebol žiadny diletant, ale veľký profesionálny policajný prezident,“ vyhlásil Kaliňák.
Pozrite si celú časť relácie V politike.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"