Kým svet verí v dočasné prímerie, prebieha tichý prevrat. Záhadné miznutie štvrtí zintenzívňuje strach v Gaze
Po dojednaní dočasného prímeria malo na území Pásma Gazy zavládnuť pokojnejšie obdobie a mala sa presne určiť čiara, po ktorú sa stiahnu vojaci. V teréne to však vyzerá inak.
Izraelská armáda pomocou ťažkých strojov, betónových zátarás a vysokých hlinených blokád postupne posúva takzvanú Žltú líniu, teda hranicu územia, ktoré má pod kontrolou, čoraz hlbšie do vnútrozemia Gazy.
Kým izraelská vláda tvrdí, že ide o nutné bezpečnostné opatrenia na ochranu svojich občanov pred hnutím Hamas, satelitné zábery a výpovede miestnych obyvateľov ukazujú demolácie celých domov, poľnohospodárskej pôdy a zároveň stavbu novej vojenskej infraštruktúry.
Viac ako dva milióny Palestínčanov sa tak dostávajú do čoraz tesnejšieho priestoru, z ktorého nemajú kam odísť, píše BBC.
Zničené domovy a útek bez cieľa
Pre Ummu Mohammedovú al-Šawišovú a jej rodinu sa život zmenil na neustále sťahovanie z jedného miesta na druhé. Ich pôvodný domov bol zničený počas hlavných bojov.
Neskôr sa museli znova narýchlo zbaliť, keď im izraelská armáda cez telefón oznámila, že sa chystá útok na vedľajšiu budovu. Ich posledným útočiskom bol obyčajný stan, no aj ten krátko po varovaní zničil výbuch.
„Boli sme vysídlení z miesta na miesto a teraz už nemáme kam ísť,“ povedala.
„Zomrieme tu. Smrť je lepšia ako toto poníženie. Nikto pri nás nestojí,“ reagoval jej manžel Mohammed al-Šaviš.
Podobnú skúsenosť majú mnohé ďalšie rodiny. Obyvatelia štvrte al-Tuffah na severe Gazy sa v pondelok ráno prebudili do situácie, keď boli žlté betónové bloky presunuté smerom na západ priamo do stredu cesty Salah al-Din.
Táto ulica je pritom hlavnou trasou, ktorá spája sever a juh celého Pásma Gazy. Hneď vedľa nových blokov, približne trojmetrovom hlinenom vale, už viala izraelská vlajka.
Od pôvodných dohôd k širšej kontrole
Keď v októbri minulého roka Spojené štáty americké sprostredkovali dohodu o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas, Izrael sa zaviazal stiahnuť svoje vojsko za dohodnutú demarkačnú čiaru, teda Žltú líniu.
Podľa dohody mal Izrael dočasne spravovať územie za touto čiarou. Predstavovalo to približne 53 percent rozlohy Gazy.
Situácia na mieste sa však zmenila. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že armáda dnes kontroluje viac ako 60 percent územia, pričom verejne vyhlásil, že cieľom je rozšíriť túto kontrolu až na 70 percent.
Hnutie Hamas tvrdí, že Izrael porušuje dohody o prímerí tým, že hranicu neustále posúva smerom na západ do obývaných oblastí. Predstavitelia izraelskej vlády však tieto obvinenia odmietajú.
„Rozmiestnenie armády a bezpečnostné línie sú operácie na ochranu izraelských občanov a na to, aby sme zabránili Hamasu v obnove jeho vojenských síl. Izrael bude aj naďalej bojovať proti akémukoľvek porušeniu prímeria,“ uviedol vysokopostavený izraelský predstaviť.
Hlinené valy a nové vojenské základne
Izraelská armáda spočiatku označovala Žltú líniu len samotnými betónovými blokmi. Neskôr však začala budovať súvislé fyzické zátarasy, ktoré sa dnes ťahajú v dĺžke viac ako 42 kilometrov a pokrývajú väčšinu trasy Žltej línej.
Analytici pri skúmaní satelitných snímok zistili, že vybudované hlinené valy na viacerých miestach posúvajú faktickú hranicu hlbšie do vnútrozemia Gazy, čo rozširuje nebezpečnú zónu, kde ľuďom hrozí streľba.
V oblasti al-Mawasi sa hlinený val nachádza viac ako 1,5 kilometra za pôvodne dohodnutou Žltou líniou a pri meste Khan Younis je bariéra posunutá o viac ako 500 metrov do vnútrozemia.
Odborník na satelitné zábery Tony Reeves odhaduje, že niektoré úseky hlinených valov dosahujú výšku až 7 metrov.
Izraelská armáda uviedla, že jej cieľom je len jasne vyznačiť hranicu v teréne, aby sa predišlo konfliktom, a posúvanie línie odmieta.
„Naša obrana zahŕňa bezpečnostnú zónu, fyzické bariéry, spravodajské systémy a činnosť vojenských jednotiek. Tieto opatrenia majú zabrániť útokom a chrániť našich vojakov aj okolité obce. Z bezpečnostných dôvodov nebudeme uvádzať presné detaily o trase alebo rozsahu bariéry,“ uviedla armáda.
Analýza záberov zároveň ukazuje, že za Žltou líniou vzniklo od uzavretia prímeria 14 nových vojenských stanovísk a základní a ďalších 7 starších základní bolo rozšírených alebo spevnených.
Bleskové odchody a demolácie budov
Stavbe bariér predchádza plošné čistenie terénu, pri ktorom ťažká technika búra domy, skleníky a olivové háje. Východne od Deir al-Balah mali poľnohospodári na opustenie pozemkov len dva dni.
V štvrti Zeitoun po náhlom príkaze na evakuáciu sprevádzanom streľbou prišlo podľa OSN o svoje stany asi 30 rodín.
„Vojna sa neskončila. To je veľké klamstvo. Každý deň dochádza k úderom a vyháňaniu z domov. Žijeme v stanoch, nie v domoch. Nemáme žiadny betón, ktorý by nás ochránil,“ opísal situáciu Ismail Kaško, ktorý musel narýchlo odísť.
Príprava na dlhodobú prítomnosť
Podľa analytikov rozsah stavebných prác naznačuje prípravu na dlhodobý pobyt armády na tomto území. Bývalý izraelský generál Assaf Orion vysvetlil, že výstavba základní je reakciou na malý pokrok v odzbrojení Hamasu.
Bezpečnostný expert Andreas Krieg z King's College London dodáva, že Izrael tým mení Žltú líniu z dočasnej hranice na trvalú vnútornú hranicu. Pre viac ako dva milióny obyvateľov Gazy to znamená vytláčanie do tesnejšieho priestoru.
„Žltá línia sa posúva zo dňa na deň. Neustále sa sťahujeme z jednej ulice do druhej. Všade je to preplnené ľuďmi, stanmi a tábormi pre vysídlených,“ povedal Abu Kamel Hamani, ktorý bol opakovane vysídlený.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"