Obyvatelia v Isfaháne sa márne pokúsili zabrániť poprave demonštrantov. Iránsky režim čelí ojedinelému odporu
Zatiaľ čo iránsky režim ďalej tvrdo potláča akékoľvek prejavy nesúhlasu a popravuje účastníkov januárových protivládnych protestov, v Isfaháne sa odohral ojedinelý prejav verejného nesúhlasu.
Pred svitaním sa v centre mesta zhromaždili obyvatelia, ktorí sa márne pokúsili zabrániť verejnej poprave dvoch demonštrantov, napísal v stredu (29. 7.) portál The New Arab.
Podľa iránskych médií boli Abolfazl Sepahí a Amír-Hosejn Safarí v utorok ráno verejne obesení na námestí v meste Isfahán. Išlo tak o prvú verejne zaznamenanú popravu od roku 2026, upozornila organizácia na ochranu ľudských práv Iran Human Rights.
Iránska justícia k poprave uviedla, že mužov odsúdili za útoky na policajtov počas protestov. Podľa iránskej mediálnej agentúry Mizán čelili okrem iného obvineniu z „vojny proti bohu“ a šírenia korupcie, čo sú v Iráne trestné činy, za ktoré môže byť uložený trest smrti.
Ľudia chceli poprave zabrániť
Zvláštnu pozornosť však vzbudila reakcia verejnosti, uvádza The New Arab. Podľa newyorského Centra pre ľudské práva v Iráne (IHR), sa obyvatelia Isfahánu cez noc zhromaždili v snahe popravám zabrániť. Vyprovokovali ich verejne zdieľané videá zachytávajúce stavbu šibeníc.
Za úsvitu, hneď po rannom volaní na modlitbu, keď sa popravy zvyčajne konajú, podľa svedkov bezpečnostné sily násilne rozohnali dav a potom oboch mladých mužov verejne obesili, oznámila podľa The New Arab organizácie CHRI. Podľa IHR sa popravy odohrali o 03:40 v utorok ráno (05:10 SELČ), pričom bezpečnostné zložky sa snažili dav rozohnať a niekoľko osôb zadržali.
Demonštrácia tak predstavovala ojedinelý prejav verejného odporu niekoľko mesiacov po tom, ako Irán násilne potlačil najväčšiu vlnu protivládnych nepokojov v krajine od islamskej revolúcie v roku 1979.
„Protesty voči popravám v Isfaháne majú veľký význam. Úrady dali jasne najavo, že sú ochotné zabíjať ľudí za to, že protestujú. To znamená, že tí, ktorí vyšli do ulíc, riskovali vlastné životy,“ uviedla Bahar Ghandehariová z CHRI.
„Utorkové protesty jasne ukazujú, že relatívny pokoj v iránskych uliciach, ktorý panoval od januárového masakru a uprostred vojny, by nemal byť zamieňaný za zmierenie sa s vládou,“ dodala.
Počet popráv stúpa
Ľudskoprávne organizácie varujú, že Irán sa po januárových protestoch čoraz viac uchyľuje k popravám v snahe odradiť občanov od ďalších nepokojov.
„Vláda využíva popravy ako bezohľadný nástroj na riešenie sociálnych problémov a zároveň ako prostriedok teroru na potlačenie rozsiahleho politického odporu,“ povedal odborník na Irán pracujúci v ženevskom inštitúte pre medzinárodné štúdiá a rozvoj Farzan Sabet. „Protesty v Isfaháne sú príkladom neutíchajúceho odporu obyvateľstva, a to napriek ťažkým podmienkam, s ktorými sa stretávajú,“ dodal.
Protestné hnutie v Iráne začalo na konci vlaňajšieho decembra pre vysoké životné náklady a postupne prerástlo do rozsiahlej protivládnej demonštrácie, ktoré vyvrcholili 8. a 9. januára. Iránske úrady uviedli, že pri nepokojoch zomrelo vyše 3000 ľudí, pričom násilie pripisujú teroristickým činom podporovaným Spojenými štátmi a Izraelom. Zahraničné organizácie na ochranu ľudských práv naopak tvrdia, že bezpečnostné zložky proti demonštrantom použili neprimeranú silu.
Po februárovom útoku Spojených štátov a Izraela proti Iránu, sa v krajine v súvislosti s protestmi zvýšil počet zatknutí aj popráv, píše agentúra AFP. Amnesty International uvádza, že Irán hneď po Číne popravuje druhý najvyšší počet ľudí na svete.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"