Európa spája sily proti plameňom. Z jedného centra vysielajú vrtuľníky aj lietadlá, zo satelitov vidia každý požiar

V miestnosti s mnohými monitormi a niekoľkými obrovskými televíziami sedia cez deň od ôsmej hodiny ráno do ôsmej hodiny večer najmenej traja ľudia, v noci potom najmenej dvaja. Neustále sledujú satelitné zábery, systémy včasného varovania a ďalšie zdroje informácií a sú pripravení zareagovať na akúkoľvek mimoriadnu udalosť v EÚ aj mimo nej.

Koordinačné centrum pre reakciu na mimoriadne udalosti (ERCC) sídli neďaleko Európskej komisie (EK) v Bruseli a jeho činnosť je teraz ostro sledovaná najmä pre rozsiahle požiare vo Francúzsku a v Španielsku.

Keď určitá krajina aktivuje takzvaný mechanizmus civilnej ochrany, sú to práve zamestnanci tohto centra, ktorí prepájajú jednotlivé štáty, hľadajú dostupnú pomoc a organizujú jej vyslanie. Vo Francúzsku teraz zasahujú aj vrtuľníky zo Slovenska a Česka.

Pomoc bez hraníc

Koordinačné centrum je súčasťou Mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Ide o platformu, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti civilnej ochrany. Členmi mechanizmu sú štáty EÚ a ďalších desať krajín. „Zameriavame sa na prevenciu, pripravenosť i reakciu na mimoriadne udalosti tak vo vnútri EÚ, ako aj mimo nej. Prakticky teda pôsobíme po celom svete,“ uviedla v rozhovore s bruselskými novinármi Maria Zuberová, ktorá ERCC riadi.

„Ak kdekoľvek na svete dôjde ku katastrofe a štát, ktorý je primárne zodpovedný za vlastnú krízovú reakciu, situáciu nezvláda, môže sa obrátiť na ERCC. Je to oveľa jednoduchšie ako kontaktovať jednotlivo všetkých 27 štátov EÚ a ďalších 10 účastníckych krajín mechanizmu. Stačí jediný kontakt s nami a my okamžite oslovíme všetkých našich 37 národných kontaktných miest,“ opísala Zuberová.

Čítajte viac

Vytvára si vlastné vetry a blesky. Nad Francúzskom sa vznáša ohnivý oblak, ktorý zakladá nové požiare

Štáty si môžu žiadať o personál aj techniku. Všetkých 37 krajín okamžite vidí, čo je potrebné, a môžu overiť, či požadovanými kapacitami disponujú. Ak teda určitá krajina ponúkne napríklad hasiace lietadlá, ostatní sa môžu zamerať na inú pomoc.

Od požiarov po vojnu

Pomoc funguje na troch úrovniach. Prvé predstavujú národné kapacity, teda prostriedky, ktoré majú členské štáty okamžite k dispozícii. Druhou je takzvaný európsky fond vopred prisľúbených kapacít. To znamená, že v prípade katastrof, keď rozhodujú minúty, koordinačné centrum vie, aké prostriedky sú pripravené na okamžité nasadenie. „Postupom času sme však zistili, že ani tento systém niekedy nestačí. Preto vznikla tretia úroveň - rescEÚ, európska strategická rezerva,“ vysvetlila šéfka koordinačného centra. EÚ v tomto prípade investovala do vlastných kapacít, aby mohla pokryť medzery tam, kde ponuky členských štátov nestačia.

Mechanizmus civilnej ochrany vznikol v roku 2001 a aktivovaný bol doteraz pri viac ako 850 mimoriadnych udalostiach. Predtým sa koordinácia zameriavala najmä na prírodné katastrofy, ako sú povodne, zemetrasenia či lesné požiare, od pandémie Covid-19 a vojny na Ukrajine sa ale činnosť centra rozšírila. Zaoberá sa aj podporou pri konfliktoch, nedostatkom zdravotníckeho materiálu či ďalšími krízami.

Oheň sledujú aj z vesmíru

Keď niektorý štát požiada o pomoc, môže ju získať v poriadku hodín. „Akonáhle žiadosť dorazí, okamžite ju rozošleme všetkým účastníkom mechanizmu. Očakávame, že členské štáty začnú ponúkať svoje kapacity. Ak v priebehu dvoch hodín nie je ponúknutej pomoci dostatok, začíname aktivovať kapacity rescEU,“ uviedla Zuberová na otázku ČTK. EÚ má teraz vopred prisľúbených kapacitách k dispozícii 33 takzvaných prostriedkov, čo sú ako hasičské tímy, tak lietadlá či vrtuľníky, v rezerve rescEÚ je ďalších 23 prostriedkov.

Vo Francúzsku sú teraz podľa EK nasadené dve malé lietadlá z Portugalska, jeden vrtuľník zo Slovenska, jeden z Česka, jedno hasičské lietadlo Canadair z Chorvátska a dve ďalšie lietadlá zo Švédska. Mali by doraziť dva ďalšie vrtuľníky z Nemecka a dva lietadlá z Turecka. V Španielsku zasahujú dva Canadairy (špeciálne lietadlá na hasenie lesných požiarov, pozn. red.) z Grécka, dva z Talianska a tri pozemné tímy z Portugalska (134 ľudí s 41 vozidlami). Doraziť by mali tiež dve lietadlá z Turecka.

Hasičské tímy sa ale do najviac ohrozených miest rozmiestňujú aj vopred. Tento rok bolo do najohrozenejších krajín vyslaných 777 hasičov zo 14 štátov. Tieto tímy sú pripravené zasiahnuť spoločne s miestnymi hasičmi hneď po vypuknutí požiarov.

Čítajte viac

Francúzske mesto Bordeaux zahalil hustý dym z požiarov. Na ľudí padá popol, nosia respirátori a v noci sa dusia

V bruselskom koordinačnom centre nepracujú len dispečeri, ale aj ďalší odborníci a meteorológovia. Celý tím centra má približne 60 zamestnancov, z toho 24 tvoria pracovníci, ktorí sa striedajú v nepretržitých zmenách.

„Pomocou satelitných snímok hodnotíme intenzitu požiarov a rozsah škôd v celej Európe. Sledujeme vznik nových ohnísk, analyzujeme ich šírenie a v spojení s meteorologickými dátami dokážeme odhadnúť, ako sa bude požiar vyvíjať počas nasledujúcich hodín alebo dní,“ opísal expert na lesné požiare Moisés Galán Santano. Všetky informácie okamžite zdieľajú so štátmi EÚ.

Rekordy v počte zásahov

Tohtoročná sezóna požiarov sa začala podľa Zuberovej mimoriadne skoro. Prvá žiadosť o aktiváciu mechanizmu prišla už v apríli z Holandska, nasledovala Česká republika na začiatku mája kvôli požiaru v Národnom parku České Švajčiarsko. Začiatkom júla bol mechanizmus aktivovaný pri veľkých požiaroch v Portugalsku a vo Francúzsku pri Perpignane. „V súčasnosti najväčšie operácie sú požiare vo Francúzsku a v Španielsku. Francúzsko požiadalo o pomoc 22. júla, Španielsko 24. júla,“ dodala šéfka centra ERCC.

Podľa Zuberovej je tohtoročná sezóna prírodných katastrof zatiaľ podobná tej vlaňajšej. „Minulý rok bol doteraz najhorší. Tohtoročná sezóna má potenciál byť rovnako zlá, ale sme len na konci júla a väčšina leta je ešte pred nami,“ povedala novinárom. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je však vidieť výrazný nárast žiadostí o pomoc. Keď mechanizmus začínal fungovať, dostávalo centrum približne 15 až 20 žiadostí ročne. Od pandémie Covid-19 ich eviduje vyše sto ročne. „Len počas vlaňajšej sezóny lesných požiarov sme zaznamenali 19 žiadostí o pomoc a tento rok očakávame, že tento rekord môže byť prekonaný,“ dodala. V nasledujúcich dňoch očakávajú veľmi náročné obdobie najmä kvôli opätovnej vlne horúčav.

Rozdiel oproti predchádzajúcim rokom tiež je, že sa požiare približujú mestám a hasiči sa musia zameriavať na ochranu obyvateľov, domov a podnikov. Kvôli tomu niekedy nemôžu hasiť požiar spôsobom, aký by volili v otvorenej krajine. Požiare sú podľa Zuberovej teraz tiež často rozsiahlejšie a horšie sa dostávajú pod kontrolu.

Podľa Galána Santana je potrebné zamerať sa aj na prevenciu, teda predchádzanie podobne rozsiahlym požiarom. „Výsledky sa nedostavia o rok, ani o dva. Nejde ani o desať či dvadsať rokov. Je to dlhodobý proces, a práve naň sa musíme sústrediť,“ uviedol. Primárnu zodpovednosť majú členské štáty, ale cieľom Európskej komisie je podľa neho podporovať a presadzovať politiky zamerané na prevenciu.