Päť kontroverzných tvrdení, ktoré mali dokazovať mimozemský život

7.6.2015 20:07 | zdroj: TA3 | zdroj foto: Alain Riazuelo, NASA
Päť kontroverzných tvrdení, ktoré mali dokazovať mimozemský život
  • Zdieľať

Definitívny dôkaz o mimozemskom živote ešte nemáme. Existuje však päť prípadov, keď aj vedecká komunita takmer uznala, že konečne máme dôkaz o tom, že vo vesmíre nie sme sami. Priniesol ich portál space.com.

1. Meteorit s mikróbmi?

Vedec pracujúci pre NASA Richard Hoover v roku 2011 vyhlásil, že našiel fosílny dôkaz kyanobaktérie v uhlíkatom meteorite z vesmíru. Hoover pozoroval meteority pomocou skenovacích elektrónových mikroskopov. To, čo videl, identifikoval ako vlákna a štruktúry, ktoré mohli pochádzať z mikroorganizmov.

„Úžasné je, že v mnohých prípadoch sa nájdené vzorky podobajú na mikroorganizmy, ktoré poznáme na Zemi, ale niektoré z nich sa na žiaden pozemský život nepodobajú,“ tvrdil vo svojom vedeckom článku.

Niektorí vedci boli skeptickí, pretože štúdiu uverejnil v kontroverznom periodiku Journal od Cosmology. Poukazovali na to, že k záverom prišiel príliš skoro a že zásadné tvrdenie nepodporil zásadnými dôkazmi. Od tvrdení sa napokon dištancovala aj samotná NASA. Biológovia poukazovali na možnosť, že meteorit mohol byť poznačený pozemským znečistením.

2. Experimenty Vikingov

V roku 1976 na povrchu Marsu pristáli dve povrchové sondy Viking. Urobili niekoľko biologických experimentov a v podstate sa snažili nájsť život v marťanskej pôde. Dôkaz mali priniesť tri experimenty, ktoré mali mať buď negatívne, alebo pozitívne výsledky. V podstate sa však nepočítalo s tým, že by experimenty dopadli nejednoznačne. Ale to sa stalo. Jeden z testov ukazoval, že na Červenej planéte je život.

Organické molekuly sa nenašli, ale prístroje potvrdzovali metabolickú aktivitu. Inžinier Gilbert Levine prišiel s tvrdením, že tento proces mohli spustiť len živé mikroorganizmy v marťanskej pôde. Tento názor nebol prijatý väčšinou vedeckej komunity. Sporné výsledky sa stali predmetom polemík a tie ani po 40 rokoch neskončili.

Hypotézy tvrdia, že aj malé zvýšenie teploty bolo pre mikroorganizmy likvidačné, a preto ich neodhalili testy a následný rozklad sa interpretoval ako látková výmena. Je tiež možné, že život na Marse sa prejavuje úplne inak a naše prístroje nedokážu merať túto rozmanitosť. Vysvetlení je mnoho.

3. Spisovateľ a jeho kríky

Autora sci-fi literatúry Arthura C. Clarka si mnohí spájajú s kultovým dielom Vesmírna odysea. Neúnavný propagátor vesmírneho výskumu v roku 2001 vyhlásil, že na fotografiách, ktoré urobila družica Mars Global Surveyvor na južnom póle Marsu, uvidel útvary pripomínajúce stromy a kríky.

„Vcelku verím tomu, že sme objavili život na Marse,“ vyhlásil Clarke a podporil búrlivú debatu o fotografiách. Útvary – nech už ide o čokoľvek – mu pripomínali figovník bengálsky. Mnohí si navyše na záberoch NASA všimli, že útvary sa menia so zmenou ročného obdobia. S jarou akoby „vegetácia “ viac ozelenela.

A prečo Clarke tak vášnivo obhajoval túto myšlienku? „Pretože nič nie je dôležitejšie ako odhalenie iných foriem života. Tu dole sme totiž osamelí,“ povedal spisovateľ pre magazín Popular Science.

Neskôr vedci NASA tvrdili, že ide len o optickú ilúziu. V konkurenčnej teórii vysvetlili, že Slnko ohrieva pevný oxid uhličitý, teda suchý ľad na vrcholkoch piesočných dún. Pri tomto procese sa z ľadu vytvára plyn, ktorý berie so sebou aj čadičový piesok z hrebeňov. Tieto vytryskujúce kaskády sa akoby podobali na stromy.

4. Kanály na Marse

Myšlienka, že Mars je poprepletaný sieťou kanálov, je stará. Prvý s ňou prišiel taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli v roku 1877, keď si všimol pri pohľade do ďalekohľadu akési pozdĺžne línie križujúce Červenú planétu. Neskôr myšlienku popularizoval Percival Lowell.

Lowell sa do popisovania „umelých kanálov“ úplne ponoril a roky ich sledoval vo svojom observatóriu. Príchod vyspelejšej optiky, ktorá ponúkala Mars vo vyššom rozlíšení, znamenal koniec tejto teórie. Dokázalo sa, že išlo len o optickú ilúziu ďalekohľadu.

Problém bol aj v zlom preklade Schiaparelliho. Pod talianskym slovom "canali" nemyslel umelý kanál, ale iba prirodzenú sieť vodných korýt. Výskum v súčasnosti potvrdil, že na Marse sa nachádzajú bývalé riečiská, delty a údolia vyhĺbené vodou.

5. Meteorit z Allan Hills

Tento kus horniny je jednou z najstarších vzoriek slnečnej sústavy, ktoré máme na Zemi k dispozícii. Po desiatich rokoch od objavu nové analýzy ukázali stopy, ktoré sa vyhodnotili ako fosílne zvyšky po baktériách. Bol to prelomový objav, ktorý naznačoval, že Marťania docestovali na Zem prinajmenšom v mikroforme.

Americký prezident Bill Clinton dokonca popularizoval nález samostatným prejavom: „Hovoríme tu o možnosti života. Ak sa objav potvrdí, isto to bude jeden z najúžasnejších náhľadov do vesmíru, ktoré veda odhalila,“ povedal prezident.

Vesmírny kúsok nájdený na Antarktíde stále zostáva predmetom výskumu. Mnohí odborníci si však myslia, že „fosílne“ zvyšky mohli vytvoriť aj neživé procesy.

Vek meteoritu ale naznačuje, že bol časťou Marsu práve v čase, keď na ňom mohla byť tekutá voda a magnetické pole. Oba faktory patria medzi základné podmienky pre sformovanie základných foriem života vo formách, aké poznáme na Zemi.

TOP videá