Môžu vytvárať ničivý víchor, čierne krúpy a dokonca aj ohnivé tornáda. Horúčavy v Európe vytvorili podmienky pre desivý jav

Blesky z nich sa rodia z horúčavy, dymu a prachu obrovských požiarov, dodnes boli doménou predovšetkým veľkých neobývaných plôch v Austrálii, Kanade alebo na Sibíri. Klimatická zmena a vlny extrémnych horúčav ich však zaniesli aj do Európy. Vyplýva to z komentára vedkyne Ivany Kolmašovej z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied ČR.

Ako vznikajú pyrogénne blesky?

Pyrogénne blesky vznikajú podľa Kolmašovej nad masívnymi požiarmi v dôsledku uvoľnenia extrémneho množstva tepla a dymu. Horúci vzduch stúpa nahor ako v gigantickom komíne rýchlosťou až 60 metrov za sekundu, teda ekvivalentom vyše 200 kilometrov za hodinu, čo je až päťkrát rýchlejšie ako pri bežnej búrke.

Výstupný prúd vynáša sadze, popol a vodnú paru do výšok 11 až 17 kilometrov. Môže preraziť tzv. tropopauzu, vrstvu, ktorá oddeľuje najnižšiu vrstvu atmosféry, tzv. troposféru od stratosféry, ktorá leží nad ňou, a preniknúť do nej.

Strašidelný oblak ako po atómovom výbuchu

Keď dôjde vo vyšších polohách k ochladeniu tejto zmesi, vodná para skondenzuje a vytvorí sa veľký, tmavošedý či hnedý oblak pyrocumulonimbus (pyroCb), ktorý na prvý pohľad pripomína hríb po atómovom výbuchu.

Čítajte viac

Vytvára si vlastné vetry a blesky. Nad Francúzskom sa vznáša ohnivý oblak, ktorý zakladá nové požiare

V extrémnych prípadoch môže dym z požiaru vplyvom slnečného zahrievania vystúpiť ešte vyššie a generovať efekty porovnateľné s masívnou sopečnou erupciou.

Vodné častice, sadze a popol sa vo veľmi rýchlych vzostupných prúdoch zrážajú a nabíjajú, takže v oblaku vzniká silné elektrické pole, ktoré sa vybíja v podobe bleskov.

Oproti klasickej búrke však ohnivé oblaky, tzv. pyroCb, neprinesú úľavu v podobe dažďa, pretože pod nimi prúdi taký horúci a suchý vzduch, že by sa prípadné dažďové kvapky vyparili ešte pred dopadom na zem. PyroCb naopak dokáže vygenerovať ničivý víchor, čierne krúpy alebo dokonca ohnivé tornáda.

Zakladanie nových ohnísk

Vedecké analýzy týchto javov z Austrálie podľa Kolmašovej naznačili, že blesky z pyrogénnych oblakov zakladajú nové ohniská až desiatky kilometrov pred postupujúcim požiarom. Vyschnuté lesy pre ne predstavujú ideálne palivo.

Výskum a zapojenie umelej inteligencie

Vedci sa preto v súčasnosti snažia čo najrýchlejšie objasniť, ako presne ohnivé oblaky vznikajú, aby ich bolo možné dostatočne včas predpovedať.

Je to kľúčové pre záchranu životov obyvateľov aj hasičov v oblastiach zasiahnutých požiarom, doplnila Kolmašová.

Výskumníci sa napríklad pokúšajú ohnivé oblaky nasimulovať v 3D modeloch alebo testujú rozpoznávanie neobvyklej bleskovej aktivity súvisiacej s ohnivými oblakmi za pomoci umelej inteligencie.

Čítajte viac

Ničivé požiare na juhozápade Francúzska sa podarilo stabilizovať. Úrady však varujú pred návratom horúčav