Zelenskyj vidí pred zimou len dve možnosti: Rokovanie o mieri alebo ruská mobilizácia 1,2 milióna mužov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred novinármi vyhlásil, že existujú dva možné scenáre ďalšieho vývoja: buď vojnu ukončia mierové rokovania s Ruskom, alebo naopak Rusko boje zintenzívni, a to aj s možným vyhlásením mobilizácie.
„Túto zimu máme dve cesty. Prvou je nájsť spôsob, ako si sadnúť za rokovací stôl s Ruskom a ukončiť túto vojnu. To je priorita, na to sa sústreďujem. Uvedomujeme si však, s kým máme do činenia. Preto alternatívou, o ktorú sa naďalej usiluje Rusko, a nie Ukrajina, je rozšírenie vojny,“ povedal Zelenskyj podľa portálu Ukrajinska pravda na tlačovej konferencii s írskym premiérom Micheálom Martinom.
„V okolí (ruského prezidenta Vladimira) Putina sú ľudia, ktorí si želajú ukončiť vojnu, pretože vidia, že ekonomika sa rúca, logistika sa rúca,“ povedal Zelenskyj s odvolaním sa na správy rozviedky.
„Sú však aj vojaci, ktorí si želajú vojnu rozšíriť a vyhlásiť mobilizáciu. Preto musíme pripraviť plány, ako prežiť zimu. Tým som sa riadil pri výbere (nového) premiéra (Serhija Koreckého),“ dodal Zelenskyj podľa portálu RBK-Ukrajina. Pripustil, že s doterajšími prípravami na zimu nemôže byť spokojný.
Ruský útok kazetovou muníciou zasiahol Pavlohrad. Zahynuli traja ľudia, zranených je takmer 20
Rokovania zatiaľ nepriniesli výsledok
Zelenskyj na konci mája vyhlásil, že Ukrajina má do príchodu zimy príležitosť rokovať s Ruskom o ukončení vojny. Na konci júna potom prezident dal tajnej službe SBU príkaz na začatie 40-dňovej operácie, ktorá má Rusko prinútiť ukončiť vojnu.
Medzitým tri zdroje blízke Kremľu agentúre Reuters povedali, že Putin výzvy na mierové rokovania s Kyjevom odmieta a pravdepodobne sa chystá konflikt eskalovať.
Spojené štáty sa od vlaňajšieho návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu snažia sprostredkovať mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou.
Naposledy sa americkí, ruskí a ukrajinskí vyjednávači stretli 17. a 18. februára v Ženeve, predtým dvakrát rokovali v Abú Zabí. Ani tri kolá týchto rokovaní však nikam neviedli. Kľúčovým sporným bodom zostáva ruská požiadavka odovzdať Moskve celý ukrajinský Donbas vrátane tej časti, ktorú ruská armáda ani za štyri roky vojny a napriek vysokým stratám nedokázala dobyť.
Ukrajina sa odmieta vzdať svojho územia a navrhuje prímerie na základe súčasnej línie frontu.
(Článok pokračuje pod videom.)
EÚ našla dohodu na nových sankciách proti Rusku. Oproti pôvodnému návrhu bude 21. balík však výrazne miernejší.
Analytici upozorňujú na prípravy
Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) upozorňujú, že ruské úrady vytvárajú právne a organizačné základy pre možné vyhlásenie mobilizácie a vojnového stavu, konečné rozhodnutie je však v rukách Putina a závisí od jeho vyhodnotenia situácie na fronte a vnútropolitickej situácie v Rusku.
Putin však už vlani podpísal zákon, ktorý umožňuje vyslať záložníkov do vojny aj bez formálneho vyhlásenia mobilizácie. Zatiaľ však nemožno predvídať, ako sa šéf Kremľa rozhodne.
Rusko čelí vysokým stratám
O novej mobilizácii sa hovorí pre rastúce straty ruskej armády, ktorá už nestačí nahrádzať klesajúci nábor dobrovoľníkov.
Rusko podľa odhadov západných spravodajských služieb za viac ako štyri roky vojny prišlo o 1,4 milióna zabitých a zranených vojakov.
Európski komentátori nevylučujú vyhlásenie mobilizácie po septembrových voľbách, ruskí provojnoví blogeri odhadujú, že by sa tak mohlo stať v októbri a do zbrane by mohlo byť povolaných 1,2 milióna mužov, napísal portál The Moscow Times.
Pri „čiastočnej“ mobilizácii vyhlásenej na jeseň 2022 bolo do armády povolaných približne 300 000 mužov, ďalšie státisíce však vtedy z Ruska odišli z obáv pred povolávacím rozkazom.