Priame škody by boli iba začiatok. Veľká povodeň môže vystaviť Slovensku účet za vyše 2 miliardy, varuje poisťovňa
Rozsiahle záplavy by nepoškodili iba domy, cesty či firemný majetok. Podľa modelu poisťovne Allianz by veľká povodeň mohla v priebehu niekoľkých rokov oslabiť slovenskú ekonomiku, obmedziť investície a citeľne znížiť príjmy domácností.
Povodne sú v Európe najničivejším prírodným živlom. Za posledných 25 rokov spôsobili škody za približne 226 miliárd eur a v súčasnosti predstavujú asi 55 percent všetkých strát spôsobených prírodnými katastrofami na kontinente.
Vyplýva to z analýzy poisťovne Allianz, ktorá sa zaoberala nielen priamymi škodami po záplavách, ale aj ich dlhodobejším dosahom na hospodárstvo. Z výsledkov vyplýva, že náklady rastú napriek tomu, že počet povodňových udalostí zostáva pomerne stabilný.
Kým v rokoch 2000 až 2009 dosiahli škody spôsobené povodňami v Európe 63 miliárd eur, v nasledujúcom desaťročí stúpli na 74,3 miliardy. Od roku 2020 do roku 2025 sa už priblížili k hranici 89 miliárd eur.
Približne 80 percent škôd pritom podľa Allianzu nie je poistených. Náklady tak vo veľkej miere znášajú samotné domácnosti, firmy a verejné rozpočty.
Slovenská ekonomika by cítila následky roky
Poisťovňa vytvorila na základe údajov z rokov 2014 až 2024 modelový záťažový test. Ten skúma, ako by sa na slovenskej ekonomike prejavila prípadná veľká povodeň v roku 2027 a aké dôsledky by mohla mať až do roku 2030.
Nejde teda o predpoveď konkrétnej udalosti, ale o ekonomický scenár, ktorý má ukázať možné následky rozsiahlych záplav.
Podľa modelu by priame škody dosiahli približne 300 miliónov eur. Celkový výpadok hrubého domáceho produktu by však mohol predstavovať až 2,2 miliardy eur. Slovenský HDP by sa v dôsledku povodne mohol znížiť o 0,5 percenta.
„Škody spôsobené povodňou sú veľmi viditeľné, no jej celkové ekonomické dôsledky sú omnoho väčšie. V prípade Slovenska by modelovaná povodeň v roku 2027 spôsobila priame škody vo výške približne 0,3 mld. eur, no strata HDP by dosiahla 2,2 mld. eur, teda takmer osemkrát viac,“ uviedol klimatický ekonóm Allianzu Hazem Krichene.
Následky by pocítili aj domácnosti. Ich reálny disponibilný príjem, teda suma, ktorá im po zohľadnení daní a rastu cien zostáva na spotrebu alebo úspory, by podľa analýzy mohol klesnúť o 3,9 percenta.
Ešte výraznejšie by povodne zasiahli investície. V rokoch 2027 až 2030 by sa ich kumulatívny objem mohol znížiť o 11,4 percenta, čo predstavuje približne 2,5 miliardy eur.
Ekonomické škody sa totiž nekončia odčerpaním vody a opravou zničených budov. Poškodené cesty a siete môžu narušiť dodávateľské reťazce, spomaliť výrobu, zvýšiť ceny a odčerpať peniaze, ktoré by firmy alebo štát inak použili na rozvoj.
Rok 2010 priniesol desaťtisíce škôd
Slovensko má s rozsiahlymi záplavami opakované skúsenosti. Jedna z najvážnejších povodňových situácií za posledné desaťročia krajinu zasiahla v roku 2010, pričom najväčšie škody vznikli na východe Slovenska.
Allianz vtedy evidoval takmer 50-tisíc poistných udalostí v hodnote viac ako 36 miliónov eur. Zasiahnuté boli domácnosti, firmy aj dopravná a technická infraštruktúra.
„V Allianzi sme vtedy riešili takmer 50-tisíc poistných udalostí spôsobených záplavami a povodňami so škodami za viac ako 36 miliónov eur. Najviac postihnuté boli regióny východného Slovenska, predovšetkým Košický a Prešovský kraj, pričom významné škody vznikli nielen na rodinných domoch a firemnom majetku, ale aj na dopravnej a technickej infraštruktúre,“ uviedol riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianzu Dárius Nógli.
Ďalšiu rozsiahlu vlnu povodní zaznamenala poisťovňa na jeseň 2024. Klienti vtedy nahlásili viac ako 3 200 škôd s celkovými nákladmi presahujúcimi štyri milióny eur.
Jedno investované euro môže ušetriť štyri
Poisťovňa upozorňuje, že rast škôd nie je nevyhnutný. Výrazne ich môžu obmedziť investície do protipovodňovej ochrany, odolnejšej infraštruktúry a prirodzeného zadržiavania vody v krajine.
Dôležité je podľa analýzy aj obmedzovanie výstavby v záplavových oblastiach. Každé euro investované do preventívnych opatrení môže priniesť približne štyri eurá v podobe odvrátených škôd.
Bez ďalších opatrení by priemerné ročné straty spôsobené riečnymi povodňami v Európe mohli pri oteplení o tri stupne do konca storočia vzrásť zo súčasných 7,8 miliardy na takmer 50 miliárd eur. Podľa analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie by adaptačné opatrenia mohli tieto straty znížiť približne na osem miliárd eur ročne.
Poistenie je v súčasnosti aktuálne najmä v kontexte dovoleniek. Odborníci radia nikdy necestovať bez neho:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"