Slovensko bolo terčom ruskej kyberšpionáže. Vláda útoky priznala až po otázkach novinárov
Ruskí hekeri napojení na tajnú službu FSB prenikali do slovenských vládnych systémov a zamerali sa aj na kritickú infraštruktúru, zbrojárstvo či energetiku. Kým viaceré európske krajiny si pre útoky predvolali ruských veľvyslancov, slovenská vláda o mimoriadne vážnych incidentoch verejne neinformovala.
Keď Rada Európskej únie 13. júla 2026 vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila „škodlivý ruský kybernetický ekosystém zameraný na EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov“, medzi spomenutými zasiahnutými krajinami figurovalo aj Slovensko. EÚ vo svojom vyhlásení označila 16. centrum ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) za subjekt, ktorý riadi viacero skupín predstavujúcich kybernetickú hrozbu vrátane skupiny TURLA.
A hoci boli útoky bez bližšej špecifikácie potvrdené aj na Slovensku, vláda Roberta Fica o nich verejne nehovorí. Aktivity spomínanej skupiny však až po otázkach novinárov potvrdili ministerstvá zahraničných vecí, investícií aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Informuje o tom Denník N.
Klasická špionáž
Podľa malvérového experta Esetu Róberta Lipovského, ktorý sa špecializuje na sledovanie najnebezpečnejších kyberskupín, sa ruskí hekeri na Slovensku zameriavajú predovšetkým na klasickú špionáž a podarilo sa im už preniknúť do viacerých systémov vládnych inštitúcií na Slovensku.
Ako pre denník uviedol, od začiatku vojny na Ukrajine na území EÚ došlo k významnej eskalácii ruských kyberútokov. „Donedávna skôr platilo, že ruské APT skupiny sa zameriavali primárne na Ukrajinu. Hoci kampane prebiehali aj v iných krajinách EÚ a NATO, takmer vo všetkých prípadoch išlo o nedeštruktívne, špionážne útoky,“ povedal Lipovský.
Podľa vyhlásenia EÚ ruská tajná služba FSB riadi množstvo skupín, ktoré predstavujú kybernetickú hrozbu. Intenzita kybernetických operácií sa pritom postupne zvyšuje a útoky zasahujú Európsku úniu, jej členské štáty aj medzinárodných partnerov, najmä Ukrajinu.
„Tieto aktivity zahŕňali okrem iného prieniky do vládnych sietí a sabotáže kritickej infraštruktúry. Terčom útokov sa stali napríklad Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko,“ píše sa vo vyhlásení Rady EÚ.
Železnice a kamery
EÚ vo svojej správe širšie pozadie útokov nerozviedla, podľa informácií Denníka N sa však útoky ruských hekerov na Slovensku týkali špionáže v podobe prienikov do vládnych inštitúcií aj kritickej infraštruktúry.
Vláda o útokoch verejne neinformovala, hoci sa zároveň ukázalo, že šéf bezpečnosti Slovenských železníc Ján Gróf neoficiálne navštívil Rusko a stretol sa tam s predstaviteľmi tamojšieho režimu.
Slovenská dopravná infraštruktúra sa už vlani spomínala medzi cieľmi útokov pripisovaných ruskej skupine Fancy Bear, ktorá patrí pod vojenskú rozviedku GRU.
„Železnice Slovenskej republiky sa po invázii v roku 2022 stali jedným zo strategických koridorov pre dopravu na Ukrajinu. Človek v postavení pána Grófa vie, ako je naša infraštruktúra chránená, a prechádzajú cez neho rôzne citlivé informácie,“ uviedol Peter Bátor (PS), ktorý na prípad upozornil.
Podľa minuloročnej správy denníka The Guardian ruskí hekeri prenikli do približne 10-tisíc kamier pri vojenských objektoch a železničných staniciach, aby sledovali prepravu materiálu na Ukrajinu. Väčšina kamier bola na Ukrajine (80 percent), ďalšie v Rumunsku (10 percent), Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Dva rezorty útoky priznali
EÚ zároveň prijala doteraz najrozsiahlejší balík sankcií v rámci režimu kybernetických sankcií, tie boli uvalené na deväť jednotlivcov a štyri subjekty. Škodlivé kybernetické aktivity Ruska 13. júla odsúdili aj členské krajiny Severoatlantickej aliancie. Viacero európskych krajín si pre hekerské útoky po udelení sankcií predvolalo ruských veľvyslancov, Slovensko však mlčalo.
NBÚ informáciu o odsúdení ruských kybernetických útokov takisto zverejnil, no v statuse na Facebooku nespomína, že terčom ruských aktivít bolo aj Slovensko. Na otázky Denníka N úrad odpovedal stručne s tým, že so stanoviskom EÚ sa stotožňuje.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že útoky spájané so 16. centrom ruskej FSB zasiahli aj Slovensko, pričom incidenty označilo za „mimoriadne vážne“.
„Slovenská republika sa pripojila k spoločnému vyhláseniu Európskej únie, ktoré odsúdilo dlhodobé škodlivé kybernetické aktivity Ruskej federácie. Zároveň podporila prijatie sankcií EÚ voči osobám a subjektom zapojeným do týchto aktivít,“ uviedol rezort diplomacie.
Ministerstvo investícií spresnilo, že konkrétne aktivity boli zamerané „na sektor kritickej infraštruktúry, zbrojárskeho priemyslu a energetiky“, pričom kybernetickú bezpečnosť na národnej úrovni a vo vyššie spomínaných sektoroch má podľa neho na starosti jednotka SK-CERT v gescii NBÚ. Také hrozby a kampane zároveň podľa jeho stanoviska rieši na dennej báze Vládna jednotka CSIRT, ktorá spadá pod ministerstvo.
PS: Nečinnosť robí z politickej reprezentácie kolaborantov
„Rusko opäť raz zaútočilo na Slovensko, nie cez súkromných, ale cez štátnych hackerov. Poviem to jasne: Rusko zaútočilo na slovenskú kritickú infraštruktúru, zbrojársky priemysel, energetiku, dokonca srdce nášho priemyslu – automobilový priemysel. A nie je to prvý takýto útok,“ uviedol na tlačovej besede Peter Bátor (PS). Spolu so straníckym kolegom Jánom Hargašom kritizovali premiéra, ministrov a bezpečnostné orgány, že doposiaľ na tieto informácie nezareagovali.
„Vyzývame ministra zahraničných vecí, aby si okamžite predvolal ruského veľvyslanca,“ uviedol Bátor a pýtal sa, čo ešte sa musí stať, aby minister zavolal na ruskú ambasádu a povedal, aby ruský veľvyslanec prišiel vysvetliť, čo na Slovensku dlhodobo robí.
Ako doplnil a kritizoval, Slovensko plánuje prijať ruského vojenského pridelenca. „Ja len pripomeniem, to je štruktúra, ktorá priamo reprezentuje ruské ozbrojené sily, ruské spravodajské služby, ktoré mimochodom stoja aj za týmto útokom,“ uviedol a dodal, že jednou z hlavných úloh tohto pridelenca bude podľa jeho slov špehovať to, čo robia naše zbrojárske firmy. Vyzval preto ministra zahraničných vecí, ministra obrany, spravodajské služby a každého, kto má v tejto oblasti čo povedať, aby zastavili proces prijatia ruského pridelenca.
Najväčším bezpečnostným ohrozením človeka je podľa Bátora súčasná politická reprezentácia; „jej nečinnosť znamená napomáhanie ruským útokom, napomáhanie špionáži,napomáhanie poškodzovaniu slovenských záujmov“. „Nečinnosť robí z našej politickej reprezentácie ruských kolaborantov,“ dodal a kritizoval viacerých vysokých politických funkcionárov, ktorí Rusko v poslednom čase navštívili.
Oficiálna požiadavka na zvolanie mimoriadneho rokovanie neprišla
Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) neeviduje žiadnu oficiálnu požiadavku na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentu pre kybernetické aktivity Ruskej federácie. Vyplýva to z jeho utorkovej odpovede na otázky médií. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pre TASR uviedlo, že vníma škodlivé kybernetické aktivity spájané so 16. centrom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) mimoriadne vážne.
„Kybernetické útoky sa dejú v stovkách, každý deň, všade na Slovensku. Sú to útoky na všetky inštitúcie, nie sú to len útoky z Ruska, ale z celého sveta. Niekedy sa ťažko identifikujú,“ povedal Raši. Považuje za dôležité, aby kybernetické útoky boli včas zachytené a aby nespôsobovali následky. „Pre mňa je toto podstatné, aká má byť reakcia, to je už v kompetencii príslušného ministerstva,“ dodal.
Korčok: Čím bližšie sú voľby, tým viac sa na Rusov spoliehate
Na zistenia zareagoval aj bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (PS). Upozornil, že Slovensko sa podľa potvrdenia ministerstva zahraničných vecí stalo terčom ruských kybernetických útokov, ktoré zasiahli štátne inštitúcie a sú súčasťou širších operácií proti kritickej infraštruktúre v EÚ.
Od vlády, ministerstva a spravodajských zložiek preto žiada informácie o tom, ktoré inštitúcie boli zasiahnuté a v akom rozsahu, ako aj vysvetlenie ďalšieho postupu voči Moskve. „Ako zareagujete voči Rusku vy, keďže ste už sami priznali, že Rusi útočia na Slovensko?“ pýta sa Korčok.
„Je jasné, že čím bližšie sú voľby na Slovensku, tým viac sa na Rusov spoliehate. Aj z tých hekerských útokov je zrejmé, že máme vládu, ktorá Slovensko nechráni, ale s Ruskom aktívne kolaboruje,“ vyčíta premiérovi Ficovi.
Tiché a chirurgicky presné útoky
Skupina Turla, známa aj ako Snake, Venomous Bear či Secret Blizzard, patrí medzi najstaršie a najsofistikovanejšie kyberšpionážne skupiny. Útočí minimálne od roku 2004, podľa niektorých odhadov však môže pôsobiť už od 90. rokov.
„Turla je práve ten prototyp vysokosofistikovanej a veľmi starej, tradičnej APT skupiny,“ povedal Lipovský, pričom jej útoky označil za „veľmi tiché a chirurgicky presné“.
Skupina preniká do systémov Windows, Linux aj macOS a ukradnuté dáta dokáže skrývať napríklad v obrázkoch. „Kradnú citlivé údaje, špehujú svoje obete a snažia sa zostať v ich prostredí čo najdlhšie a najnenápadnejšie,“ vysvetlil Lipovský. Zameriava sa najmä na vládne inštitúcie, armádu, diplomaciu a strategickú infraštruktúru v krajinách NATO, EÚ a na Ukrajine.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"