Vody ubúda, extrémov pribúda. Klimatológ vysvetľuje, ako zmena klímy mení Slovensko

Z extrému do extrému. Počasie na Slovensku sa začína čoraz viac podobať subtropickým prímorským krajinám, kde sa dlhé obdobia sucha striedajú s náhlymi a intenzívnymi prívalovými dažďami. Takéto prudké výkyvy len prehlbujú dlhodobý problém s nedostatkom zrážok, vysychaním riek a kritickým poklesom zásobární podzemných vôd.

Najnižšia hladina vody je v riekach na juhozápade a východe Slovenska. Ide o Moravu, Hron, Ipeľ, Bodvu ale aj Bodrog. Slabý prietok má aj Váh v okolí Trenčína, rieka Nitra a dokonca aj naša najširšia rieka Dunaj.

Deficit zrážok najlepšie ilustrujú ramená riek

Dlhodobý deficit zrážok najlepšie ilustrujú ramená riek, napríklad Karloveské rameno v Bratislave, kde sa ľudia môžu bez problémov prechádzať po suchom dne. Nedostatok vody však hlási aj samotný hlavný tok Dunaja, čo prekvapuje aj odborníkov.

„Je zaujímavé, že sucho zaznamenávame v tomto období aj na Dunaji, ktorý je typický tým, že má vyrovnaný hydrologický režim. Pre toto obdobie to teda rozhodne nie je typické,“ uviedla hydrologička Katarína Kotríková.

Kým pre verejnosť je vyschnuté koryto plné lastúr atrakciou, pre riečnu dopravu predstavuje vážny problém. Kapitáni lodí museli radikálne zvýšiť ostražitosť. „Na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja platí z dôvodu nízkej hladiny obmedzenie – konkrétne zákaz stretávania a predbiehania sa plavidiel,“ priblížil situáciu predseda Dopravného úradu Martin Erdössy.

Čítajte viac

Sucho mení Slovensko, niektoré rieky možno prejsť suchou nohou. Ekologička vysvetľuje príčiny úbytku vody

Obce zakazujú napúšťanie bazénov

Kritický stav na povrchu negatívne ovplyvňuje aj podzemné zdroje vody. Viaceré samosprávy už pristúpili k regulácii a zakazujú plytvanie vodou na nepriaznivé účely. Podľa hydrologičky Kotríkovej sú najviac zasiahnuté oblasti južného a západného Slovenska, pričom na východe krajiny je situácia najvážnejšia v povodí Bodrogu. Odborníci sa zhodujú, že spotrebu vody musíme prehodnotiť. „V takomto období možno úplne zabudnúť na napúšťanie súkromných bazénov či intenzívne zavlažovanie trávnikov,“ zdôraznila Martina Paulíková.

Spoločným menovateľom krízy zostáva pretrvávajúci deficit zrážok. Klimatológovia varujú, že podobné extrémy budú na našom území čoraz častejšie a slovenské podnebie sa začína výrazne približovať k subtropickému pásmu. „Určite nie je normálne, keď za obdobie sedem a pol mesiaca dosiahnu úhrny zrážok v tých kritických oblastiach len o niečo viac ako 150 milimetrov,“ uzavrel klimatológ Pavol Faško.

Pozrite si rozhovor s klimatológom Pavlom Faškom:

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac