Prečo Bombicove útoky na Kovačič Hanzelovú skončili ako priestupok? Sudca Šamko ukazuje prstom na prokurátora
Krajský súd v Bratislave neposudzoval vyhrážky, zverejnenie adresy ani dlhodobé prenasledovanie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej. Senát rozhodoval iba o piatich príspevkoch Daniela Bombica, ktoré prokurátor kvalifikoval ako trestný čin ohovárania. V rozhovore pre denník Pravda to uviedol sudca Peter Šamko.
Podľa sudcu obsahovala obžaloba vulgarizmy a nepravdivé tvrdenia, chýbal v nej však opis toho, ako mohli novinárku konkrétne poškodiť.
„Prokurátor povedal, čo pán Bombic povedal, ale v skutku nepovedal, prečo by to malo byť trestné,“ vysvetlil Peter Šamko v rozhovore s Jozefom Šivákom.
Sudca zdôraznil, že krajský súd Bombicove vyjadrenia nepovažoval za prípustnú kritiku ani za prejav chránený slobodou slova.
„To nie je názor. My sme aj v rozhodnutí povedali, že jeho výroky nie sú chránené slobodou prejavu,“ povedal. Podľa Šamka išlo o cielené dehonestovanie novinárky.
Daniel Bombic
To však podľa senátu samo osebe nestačilo na naplnenie trestného činu ohovárania. Zákon vyžaduje aj to, aby nepravdivý údaj mohol poškodeného vážne ohroziť napríklad v zamestnaní, rodinných vzťahoch alebo v očiach verejnosti.
„Keď to tam nebolo, máte v skutku naozaj len polovicu,“ uviedol Šamko. Súd preto potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, podľa ktorého skutok nebol trestným činom, ale mohol byť priestupkom.
Súd nemohol obžalobu dopĺňať
Šamko odmietol, že by senát mohol chýbajúce okolnosti doplniť z vlastnej iniciatívy. Dôkazné bremeno podľa neho nesie prokurátor a súd musí zachovať rovnosť medzi procesnými stranami.
„Súd musí zachovať rovnosť strán. Nemôže pomáhať prokurátorovi,“ povedal.
Prokurátor podľa sudcu mohol skutok doplniť alebo navrhnúť ďalšie dôkazy aj v sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu. Neurobil tak.
Šamko zároveň kritizoval spôsob, akým niektoré médiá verdikt vysvetľovali. Podľa neho vytvorili dojem, že súd rozhodoval o celom dlhodobom konaní Daniela Bombica voči novinárke.
„My sme v skutku nemali žalované zverejnenie osobných údajov, miesto bydliska, vyhrážky ani dlhodobé prenasledovanie. Nič také u nás žalované nebolo,“ uviedol.
Podľa Šamka sa časť ďalších skutkov rieši v samostatnom konaní. Za otázku považuje aj to, prečo sú jednotlivé prípady týkajúce sa rovnakého obžalovaného a poškodenej rozdelené medzi viacero konaní.
Rozhodnutie krajského súdu je právoplatné. Poškodená sa však môže obrátiť na Ústavný súd SR a generálny prokurátor môže podať dovolanie na Najvyšší súd SR.
Pozrite si rozhovor Jozefa Šiváka so sudcom Petrom Šamkom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"