Rok a pol nesmela prekročiť hranice. Iránsky režim dovolil opustiť krajinu Američanke, ktorú vinil zo špionáže

Na svojej sieti Truth Social to napísal americký prezident Donald Trump, ktorý to označil za gesto dobrej vôle. Podľa agentúry AFP ide o Denu Karariovú, ktorá má iránske a americké občianstvo a Teherán ju vinil zo špionáže.

Trump ocenil gesto Iránu

Spojené štáty v posledných dňoch namiesto pokračovania mierových rokovaní zosilneli letecké útoky proti Iránu vo vojne, ktorú proti Teheránu začali s Izraelom koncom februára.

„Irán povolil americkej občianke, ktorá bola v decembri 2024 neoprávnene zadržaná za ‚prezidentstvo‘ Ospalého (Trumpovho predchodcu v úrade) Joea Bidena, opustiť krajinu. Teraz sa nachádza v bezpečí mimo Iránu a je v dobrom stave. Spojené štáty oceňujú toto gesto dobrej vôle zo strany Iránu!“ píše sa v Trumpovom príspevku.

Karariová viedla organizáciu Children of Mehr Foundation, ktorá pomáhala znevýhodneným deťom v Iráne, uviedol jej právnik Jared Genser, ktorého citovala AFP. Oznámil tiež, že hoci nebola fyzicky zadržaná, mala zakázané opustiť krajinu a bola mnohokrát vypočúvaná. Dodal, že už je na ceste do Spojených štátov. Na sociálnej sieti X tiež poďakoval Trumpovi za „mimoriadne a neúnavné úsilie“, vďaka ktorému mohla Karariová Irán opustiť.

Čítajte viac

Napätie medzi USA a Iránom opäť eskaluje. Washington pokračuje v leteckých úderoch, Teherán reaguje odvetou

Teherán zadržiava piatich Američanov

Americká stanica NBC vo štvrtok (16. 7.) napísala, že v Iráne je teraz zadržiavaných päť Američanov. Naposledy v máji bol podľa AFP prepustený iránsky občan s trvalým pobytom v USA, keď si v Iráne odpykal desaťročný trest odňatia slobody.

Západní predstavitelia a organizácie na ochranu ľudských práv Irán obviňujú, že neoprávnene zadržiava mnohých cudzincov kvôli tomu, aby rokovania o ich prepustení využil na oslobodenie Iráncov väznených v zahraničí alebo na uvoľnenie peňazí zadržiavaných v zahraničných bankách kvôli medzinárodným sankciám proti Teheránu.

Spojené štáty spolu s Izraelom 28. februára začali leteckými útokmi na Irán vojnu, čo odôvodnili snahou znemožniť Teheránu vyrobiť jadrovú zbraň. Irán v reakcii zaútočil na okolité arabské krajiny, kde sa nachádzajú americké základne. Washington a Teherán uzavreli 8. apríla prímerie a 17. júna memorandum o porozumení, v ktorom sa dohodli, že budú ďalej rokovať o mieri a že tiež vyriešia situáciu okolo Hormuzského prielivu, ktorý Irán kvôli útokom prakticky uzavrel. Dohody ale obe strany porušujú a v posledných dňoch sa konflikt opäť vyostril.

Čítajte viac

Ultimátum od Trumpa. Ak Teherán nepristúpi k dohode, USA budúci týždeň zničia iránske mosty a elektrárne