Trump tvrdí, že ju tam už netreba: Americká armáda sa do konca septembra stiahne z Iraku, má to však háčik
Americká armáda sa do konca septembra úplne stiahne z Iraku. V utorok to uviedol iracký premiér Alí Zajdí pri stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Obaja politici tak potvrdili už známy harmonogram sťahovania amerických vojakov z krajiny, o ktorom sa diskutuje už niekoľko rokov. Informovala o tom agentúra DPA.
Nový iracký premiér, ktorý je vo funkcii od konca apríla a ako bývalý podnikateľ nemá predchádzajúcu skúsenosť v politike, pricestoval do Washingtonu v pondelok na čele oficiálnej delegácie na diplomatické rokovania. Pri svojej prvej návšteve Spojených štátov má podpísať viacero memoránd o porozumení v oblasti ropného a plynárenského sektora. Trump ho dnes v Bielom dome vrelo privítal a vyzdvihol "výbornú chémiu", ktorá podľa neho medzi nimi panuje, podotkla agentúra AP.
Počty znižovali postupne
"Nemyslíme si, že tam ešte potrebujeme armádu," povedal Trump pred rokovaním novinárom. Uviedol, že americkí vojaci v Iraku sú, aby pomohli, ak to krajina bude ešte potrebovať, ale vyjadril presvedčenie, že to čoskoro nebude potrebné.
Spojené štáty už znížili počty svojich vojakov v Iraku v uplynulých mesiacoch. V januári odišli z významnej základne Ajn al-Asad a odovzdali nad ňou kontrolu irackým bezpečnostným silám. Podľa údajov USA bolo v krajine predtým nasadených približne 2500 amerických vojakov. Po stiahnutí z Ajn al-Asad zostali americké jednotky ešte v Irbieli na severe krajiny, na základni pri bagdadskom letisku a vo vládnej štvrti hlavného mesta, známej ako Zelená zóna.
Milície najprv musia zložiť zbrane
Zajdího vláda však podmieňuje plánovaný odchod amerických síl odzbrojením milícií, ktoré majú v Iraku značný vojenský i politický vplyv a ktoré v rôznej miere podporuje Irán. Milície majú zložiť zbrane práve do 30. septembra. Agentúra DPA to označila za mimoriadnu výzvu, keďže najmocnejšie milície v krajine tento krok odmietajú. Podľa Zajdího ozbrojené skupiny po uvedenom dátume nebudú mať právo na existenciu.
USA v roku 2014 stáli v Iraku a susednej Sýrii na čele medzinárodnej koalície v boji proti Islamskému štátu (IS), ktorý v týchto oblastiach obsadil rozsiahle územia. IS je teraz považovaný za vojensky porazený, v oboch krajinách však naďalej pôsobia jeho bojovníci a skryté bunky, ktoré podnikajú teroristické útoky. Americká armáda v súčasnom konflikte s Iránom bombarduje tiež ciele IS i milícií napojených na Teherán na území Iraku.
Trumpa opäť zaujala ropa
Po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna bolo v Iraku v jednom čase rozmiestnených vyše 160-tisíc amerických vojakov, pripomenula DPA. Po ich stiahnutí v roku 2011 v krajine zostal len menší kontingent, ten však bol kvôli boju proti IS opäť posilnený. Najmä milície a politické sily v krajine s väzbami na Irán dlho požadujú úplné stiahnutie amerických síl.
Trump v utorok novinárom pred rokovaním tiež povedal, že Spojené štáty uzavrú s Irakom množstvo dohôd a budú z tejto blízkovýchodnej krajiny dovážať veľké množstvo ropy. "Irak má vďaka svojej rope obrovský potenciál...a my uzavrieme veľa obchodov. Vytvoríme veľa pracovných miest pre obe krajiny a budeme odtiaľ odoberať veľké množstvo ropy," povedal Trump podľa agentúry Reuters bez ďalších podrobností.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"