Zranený diviak či jeleň môže človeka zabiť, polícia sa volá vždy. Poľovník radí, ako reagovať pri zrážke so zverou

Stret so zverou môže vodiča zaskočiť nielen na ceste vedúcej cez les. Srny, diviaky či líšky sa najmä v nočných hodinách objavujú aj v obciach a mestách. Viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák pre ta3 vysvetlil, ako postupovať po nehode a prečo sa k zranenému zvieraťu nepribližovať.

srnka na ceste.jpg
Foto: TASR/Ján Krošlák
Srnčia zver v uliciach Zvolena, ilustračná snímka.

Riziko kolízie s divou zverou je v období jej zvýšenej aktivity väčšie. Vodiči by však nemali počítať s tým, že nebezpečné úseky sa nachádzajú iba pri lesoch alebo poliach. Zvieratá sa môžu na vozovke objaviť prakticky kdekoľvek, vrátane intravilánu obcí a miest.

Podľa viceprezidenta Slovenskej poľovníckej komory Alojza Kaššáka preto zostáva najdôležitejšia prevencia. Vodič by mal rýchlosť prispôsobiť viditeľnosti a počítať s možným pohybom zvierat aj na miestach, kde na to neupozorňuje dopravná značka.

Políciu treba zavolať aj vtedy, keď zviera utečie

Ak už ku kolízii dôjde, vodič by mal kontaktovať políciu. Platí to bez ohľadu na to, či zviera zostalo ležať na ceste, odbehlo do lesa alebo nie je viditeľne zranené.

„V každom prípade treba vždy kontaktovať políciu,“ upozornil Kaššák v rozhovore pre ta3.

Policajti nehodu zdokumentujú a spoja sa s poľovníckym hospodárom z príslušného revíru. Ten následne zabezpečí odstránenie uhynutého zvieraťa alebo jeho dohľadanie, ak po náraze opustilo cestu.

Na miesto môže prísť človek so špeciálne vycvičeným psom, ktorý preverí, či sa v okolí nenachádza poranený kus. Oznámenie má preto význam aj pri zdanlivo miernom náraze, po ktorom zviera pokračovalo v pohybe. Ak ide o chráneného živočícha, polícia kontaktuje pracovníkov Štátnej ochrany prírody.

Zranený diviak či jeleň môže zaútočiť

Vodič ani ostatní cestujúci by sa nemali pokúšať zviera premiestniť, zachraňovať alebo si ho fotografovať z bezprostrednej blízkosti. Po náraze môže pôsobiť nehybne, no v skutočnosti môže byť iba omráčené.

„Môže vám spôsobiť vážne až fatálne zranenia,“ varoval Kaššák. Nebezpečné môžu byť najmä diviaky a vysoká zver, ktoré v strese reagujú nepredvídateľne.

Ľudia by sa nemali dotýkať ani uhynutého zvieraťa. Zrazená poľovná zver patrí užívateľovi poľovníckeho revíru a svojvoľné odnesenie úlovku môže mať trestnoprávne následky.

„Ak si privlastníte zrazenú zver na cestnej komunikácii bez vedomia užívateľa poľovníckeho revíru, spáchate trestný čin pytliactva,“ uviedol viceprezident komory.

Jeden kus môže nasledovať celé stádo

Zvýšenú pozornosť by mal vodič venovať najmä očiam zvierat odrážajúcim svetlo reflektorov a pohybu pri krajnici. Ak zviera vstúpi na vozovku, odporúča sa spomaliť a prepnúť diaľkové svetlá na stretávacie. Silné svetlo ho môže dezorientovať a sťažiť mu bezpečný prechod cez cestu.

Opatrnosť sa nemá skončiť ani po tom, ako prvý kus vozovku opustí. Za ním môže nasledovať mláďa alebo ďalšie zvieratá zo stáda.

Kaššák zároveň upozornil, že výstražné dopravné značky podľa poľovníckej komory nepokrývajú všetky rizikové úseky. Zver sa počas noci presúva aj do zastavaných oblastí, kde ju láka vegetácia v zavlažovaných parkoch a na trávnatých plochách.

Kolízie sa navyše netýkajú iba srnčej či diviačej zveri. Na ceste sa môžu objaviť aj líšky, bobry, jazvece alebo ježkovia. Vodič by preto mal s ich pohybom počítať na každom úseku, najmä za tmy a zníženej viditeľnosti.

Rozhovor si môžete pozrieť aj vo forme videa:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"