Sú Afričania v ruskej armáde obeťami klamstiev, alebo chamtivými žoldniermi? Ich výpovede zo zajatia menia pohľad na vojnu
Ukrajina upozorňuje, že Moskva láka Afričanov do vojny falošnými prísľubmi a následne ich posiela na front. Výpovede niektorých zajatcov však ukazujú zložitejší obraz - tvrdia, že do ruskej armády vstúpili dobrovoľne a do Afriky sa vrátiť nechcú.
Ukrajinské úrady predstavujú zahraničných bojovníkov v ruskej armáde ako dôkaz toho, že Moskva prenáša časť nákladov vojny na občanov chudobnejších krajín. Viacerí africkí vojnoví zajatci zadržiavaní na Ukrajine však tvrdia, že ich nikto neoklamal. Do Ruska prišli za peniazmi, podpísali vojenskú zmluvu a teraz žiadajú, aby ich Kyjev zaradil do výmeny zajatcov.
Bruselský magazín Politico sa rozprával s niekoľkými mužmi v ukrajinskom zajateckom zariadení. Redakcia ich na vlastnú žiadosť označuje iba vojenskými prezývkami.
Jeden zo zajatcov pochádza z Konžskej demokratickej republiky, no návrat do rodnej krajiny odmieta. Muž s prezývkou Avatar tvrdí, že svoju ďalšiu budúcnosť spája s Ruskom.
„Mám v Rusku rodinu, prečo by som sa mal chcieť vrátiť do Konga?“ povedal. Ukrajina podľa neho predpokladá, že po prepustení by sa opäť zapojil do bojov.
Tvrdia, že vedeli, čo podpisujú
Kyjev sa snaží africkým vládam a verejnosti vysvetľovať, že Rusko získava zahraničných vojakov pomocou klamlivých pracovných ponúk. Ukrajinské úrady odhadujú, že od začiatku rozsiahlej invázie vstúpilo do ruských ozbrojených síl takmer 3 000 občanov z 36 afrických krajín.
Niektorí zajatci však takýto výklad odmietajú. Avatar tvrdí, že podmienky služby poznal ešte pred podpísaním kontraktu.
„Nie je pravda, že Afričanov oklamali, aby vstúpili do ruskej armády. Keď podpisujete zmluvu, povedia vám, o akú prácu ide. Je to jednoducho práca,“ vyhlásil.
Podobne sa vyjadril aj egyptský zajatec používajúci prezývku Cairo. Niektorí africkí vojaci sa podľa neho nachádzajú v ukrajinskom zajatí už dva roky alebo dlhšie. Majú pritom pocit, že Kyjev ich posudzuje predovšetkým podľa krajiny pôvodu, nie ako príslušníkov ruskej armády.
„Všetci sa chceme vrátiť,“ povedal Cairo. Cieľom zajatcov však podľa neho nie je návrat do Egypta, Konga či Ghany, ale výmena, po ktorej by sa dostali späť do Ruska.
Politico upozorňuje, že práve takéto výpovede komplikujú ukrajinskú snahu prezentovať afrických regrútov výlučne ako obete podvodu alebo obchodovania s ľuďmi. Zároveň však nevylučujú, že iní muži mohli byť do Ruska skutočne prilákaní pod falošnou zámienkou.
Rozhodujú najmä peniaze
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha už skôr označil verbovanie občanov afrických štátov za nebezpečný trend. Podľa neho sa na Kyjev obracajú vlády, ktoré žiadajú pomoc pri návrate svojich občanov.
O podozreniach z organizovaného náboru hovorili aj predstavitelia Kene. Líder parlamentnej väčšiny Anthony Kĩmani Ichũng'wah vo februári vyhlásil, že ruskí agenti mohli získať viac než tisíc Keňanov. Vyšetrovanie podľa neho odhalilo nadnárodnú sieť, ktorá lákala ľudí pod nepravdivými zámienkami a následne ich posielala do aktívnych bojových oblastí.
Muži, s ktorými hovoril bruselský magazín, však ako hlavný dôvod svojho rozhodnutia uvádzali zárobok. Rusko má zahraničným regrútom ponúkať jednorazový nástupný príspevok približne 13-tisíc dolárov a mesačnú mzdu najmenej 2 000 dolárov. V mnohých častiach subsaharskej Afriky ide o mimoriadne vysoké sumy.
„Je to jednoducho obchod,“ skonštatoval Avatar.
Finančná motivácia však nemení skutočnosť, že mnohí zahraniční vojaci už na fronte zahynuli a ďalší skončili v ukrajinskom zajatí. Ich prípady sa zároveň stali súčasťou širšieho politického zápasu, v ktorom sa Moskva aj Kyjev snažia získať podporu afrických štátov.
Ukrajina dobieha náskok Moskvy
Rusko má na africkom kontinente dlhodobo výrazne silnejšie diplomatické zázemie. Využíva sieť zastupiteľských úradov, kontakty vytvárané ešte počas sovietskeho obdobia aj priaznivý obraz niekdajšej podpory protikoloniálnych a oslobodzovacích hnutí.
Ukrajina mala pred rozsiahlou ruskou inváziou v Afrike iba desať veľvyslanectiev. Ich počet medzičasom zvýšila na 18, zatiaľ čo Rusko ich má 49.
Ukrajinský veľvyslanec v Južnej Afrike Olexander Ščerba priznal, že Kyjev vzťahy s kontinentom pred rokom 2022 zanedbával. Po začiatku invázie si ukrajinská diplomacia podľa neho uvedomila, že veľká časť Afriky pozná vojnu najmä prostredníctvom ruského výkladu udalostí.
„Chcú, aby bolo v tejto vojne viac africkej a menej ruskej krvi. Afričanom hovoríme, aby nedovolili Rusku použiť ich v mlynčeku na mäso,“ povedal Ščerba.
Kyjev však v tomto diplomatickom súboji zatiaľ zápasí s rastúcim odporom. Kým v roku 2022 hlasovala proti rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú inváziu z afrických krajín iba Eritrea, tento rok sa proti opatreniu podporovanému Ukrajinou postavilo šesť afrických štátov.
Ukrajinské spravodajské služby tvrdia, že Moskva v Afrike vykresľuje Ukrajinu ako rasistický a neonacistický štát. Takéto posolstvá má šíriť prostredníctvom médií, univerzít aj organizácií lojálnych Rusku.
Samotní zajatci však očakávajú, že ich postavenie sa bude riešiť predovšetkým prostredníctvom výmen. Päťdesiatpäťročný muž z Ghany s prezývkou Future navrhuje, aby si obe strany vymenili cudzincov bojujúcich v ich armádach.
„Ak chce byť Ukrajina naozaj priateľom Afriky, mala by nás prepustiť výmenou za iných cudzincov bojujúcich za Kyjev,“ vyhlásil.
Vladimir Putin vraj nemá istú ani vernosť svojich vlastných vojakov. Varoval ho predtým veterán ruskej armády:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"