„Brány pekla zostávajú otvorené.“ Modely varujú Európu pred ďalšou vlnou horúčav, teploty môžu vystúpiť až na 47 stupňov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala európske krajiny, aby sa urýchlene pripravili na ďalšie obdobie extrémneho tepla. Nad Atlantickým oceánom sa podľa meteorológov vytvára tlaková situácia, ktorá môže do Európy opäť priviesť veľmi teplý vzduch.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge upozornil, že kontinent môžu čakať „ďalšie smrteľné týždne“. Organizácia preto preveruje, ako jednotlivé štáty zvládli predchádzajúcu vlnu horúčav a či dokážu účinnejšie chrániť najohrozenejšie skupiny obyvateľov.

Horúčavy môžu zasiahnuť aj strednú Európu

Ako upozornil český spravodajský web CNN Prima News, dlhodobý výstup Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) naznačuje, že práve najsilnejšia fáza ďalšej vlny tepla by mohla prísť približne medzi 20. a 25. júlom, teda už zhruba o týždeň.

Portál však zdôrazňuje, že ide iba o jeden z možných scenárov a jeho presnosť bude možné posúdiť až s kratším časovým odstupom.

Čítajte viac

Horúčavy na konci júna lámali nielen rekordy. Úmrtnosť v Európe vyskočila o tisíce prípadov

Najvyššie teploty model predbežne očakáva na Pyrenejskom polostrove a juhozápade Francúzska. V niektorých oblastiach Španielska by sa mohli priblížiť k 47 stupňom Celzia. Teploty okolo 40 stupňov nevylučuje ani v Paríži, zatiaľ čo v častiach Nemecka by maximá mohli dosiahnuť 38 až 40 stupňov.

Veľmi teplé počasie by sa podľa tejto prognózy posunulo aj ďalej na východ. V susednom Česku by vlna horúčav mohla vyvrcholiť počas víkendu 25. a 26. júla. Na väčšine územia sa predpokladajú teploty okolo 30 stupňov, miestami približne 33 stupňov Celzia.

Španielsky meteorológ Duncan Wingen označil súčasné výstupy modelov za mimoriadne. „Sahara akoby otvorila svoje brány dokorán. S nebývalou intenzitou a znepokojujúcou vytrvalosťou,“ napísal na sociálnej sieti X, pričom porovnal terajšiu situáciu s mimoriadne teplým letom z roku 2003.

Jeho slová je však zatiaľ potrebné vnímať opatrne. Dlhodobé modely nepredstavujú presnú predpoveď pre konkrétny deň, ale skôr ukazujú možné smerovanie vývoja atmosféry. Poloha tlakových útvarov aj rozsah najteplejšieho vzduchu sa preto ešte môžu zmeniť.

Výskumník a popularizátor vedy Jeo Albant zas reagoval na zverejnené prognózy slovami, že „brány pekla zostávajú otvorené“. Upozornil, že Európa už v minulosti čelila mimoriadne intenzívnym vlnám horúčav, no niekoľko takýchto silných tepelných kupol v krátkom časovom slede považuje za veľmi nezvyčajný jav.

Európa počíta následky júnovej vlny

Najnovšie varovanie prichádza krátko po mimoriadne silnej vlne horúčav, ktorá zasiahla Európu od 20. do 28. júna. Experti citovaní agentúrou Reuters ju označili za jednu z najzávažnejších, aké boli na kontinente zaznamenané.

Teploty v niektorých oblastiach prekročili 40 stupňov Celzia. Horúčavy narušili výrobu elektriny, poškodili infraštruktúru a zvýšili tlak na zdravotnícke zariadenia. Vedci zároveň uviedli, že pravdepodobnosť a intenzitu takýchto udalostí výrazne zvyšuje klimatická zmena spôsobovaná ľudskou činnosťou.

Francúzsko, Holandsko a Belgicko počas júnovej vlny zaznamenali spolu približne 3 700 nadmerných úmrtí. Úrady upozorňujú, že ide o predbežný údaj, ktorý sa môže po vyhodnotení zdravotných štatistík ešte zvýšiť.

Viac k téme

Extrémne horúčavy v Európe si vyžiadali tisíce obetí. Francúzsko, Belgicko a Holandsko hlásia tragickú bilanciu

Kluge preto zvolal mimoriadny rozhovor so zástupcami 41 krajín, Európskej komisie a občianskych organizácií. Diskusia sa sústredila na nedostatky, ktoré odhalili predchádzajúce horúčavy, a na opatrenia potrebné pred príchodom ďalšej vlny.

„Musíme napraviť to, čo v uplynulých týždňoch zlyhalo, skôr než udrie ďalšia vlna horúčav,“ uviedol regionálny riaditeľ WHO.

Plán má menej než polovica krajín

Podľa WHO reagovali rýchlejšie a účinnejšie najmä štáty, ktoré už mali pripravené osobitné zdravotné plány pre obdobia extrémneho tepla. Takýto systém však zaviedla menej než polovica európskych členských krajín organizácie.

Problémom zostáva aj ochrana ľudí, ktorí sú počas horúčav najviac ohrození. Pomoc sa podľa Klugeho stále nedostáva ku všetkým obyvateľom domovov sociálnych služieb, ľuďom bez domova ani k osamelo žijúcim seniorom.

Vysoké teploty predstavujú záťaž najmä pre ľudí s ochoreniami srdca a ciev, dýchacími problémami a ďalšími chronickými diagnózami. Riziko zvyšujú aj tropické noci, počas ktorých sa ľudský organizmus nedokáže dostatočne ochladiť a zotaviť.

WHO preto vyzýva vlády, aby neposudzovali extrémne horúčavy len ako krátkodobý meteorologický jav. Zdravotnícke a sociálne systémy sa podľa organizácie musia pripraviť na situáciu, v ktorej budú silné a opakujúce sa vlny tepla čoraz pravidelnejšou súčasťou európskych liet.

Nie je to len ovzdušie. Aj teplota morí dosahuje rekordné hodnoty: