Nemali čo jesť ani kde bývať, riskovali všetko. Otec wimbledonskej šampiónky: Linda ma udržala pri živote
Linda Nosková vyhrala Wimbledon po dramatickom finále s Karolínou Muchovou. Jej otec Drahoš Nosek po triumfe opísal, čím si rodina na ceste za tenisovým úspechom prešla.
Česká tenistka Linda Nosková dosiahla najväčší úspech kariéry. Vo finále Wimbledonu zdolala krajanku Karolínu Muchovú 6:2, 5:7, 6:3 a získala svoj prvý grandslamový titul. Na tribúne pri tom nechýbal jej otec Drahoš Nosek, ktorý po rozhodujúcej loptičke vyskočil zo sedadla a oslavoval jeden z najsilnejších momentov ich spoločnej cesty.
Nosek sa po zápase vrátil k obdobiu, keď rodina nemala takmer nič a tenisová kariéra jeho dcéry bola obrovským rizikom. Pár minút po finále najprestížnejšieho grandslamového turnaja opísal svoje pocity stručne: „Z nuly až na sto.“
Začínali od nuly
Noskovej otec v rozhovore pre iDNES.cz otvorene hovoril o tom, že cesta jeho dcéry k veľkému titulu sa nezačala v ideálnych podmienkach. Keď bola Linda malá, rodina zápasila s peniazmi a nemala stabilné zázemie. „Keď sme začínali, nemali sme v podstate čo jesť a kde bývať. S manželkou sme pre Lindu urobili sto percent a strašne ma mrzí, že tu nie je,“ povedal a pripomenul svoju zosnulú partnerku.
Po jej smrti prežíval veľmi náročné obdobie. „Keď zomrela, nemal som to jednoduché. Linda bola jedným z momentov, ktoré ma udržali pri živote,“ priznal Nosek. Podľa jeho slov si s manželkou po odchode z predchádzajúcich manželstiev nechali majetok bývalým partnerom a začínali úplne odznova. On pracoval ako výpravca a privyrábal si aj zberom starého železa, aby rodina dokázala prežiť.
„Horšie to už azda ani byť nemohlo. Keď sa Linda narodila, bol som každý mesiac tritisíc korún v mínuse (asi 120 eur - pozn. red.). Manželka nemala nič, ja som robil výpravcu a musel som zbierať staré železo, aby sme vôbec prežili,“ opísal. Zlom podľa neho prišiel až vtedy, keď mu kamarát požičal peniaze na splatenie dlhov a neskôr sa po smrti rodičov predal domček. Rodina si potom mohla kúpiť aspoň auto a začať fungovať.
Ako výpravca mal jednu výhodu – vlaky zadarmo. Do Prahy preto s Lindou cestovali vlakom a prespávali na ubytovni pri stanici. „Všetci ostatní mali bohatých otcov, ktorí to platili, a mamy, ktoré s nimi jazdili. To, čo sme robili my dvaja... To bola hrôza, to nemá cenu rozprávať,“ povedal pre iDNES.cz.
Trénovali všade, kde našli betón
Rodina podľa Noska vtedy vsadila na tenis prakticky všetko, hoci si uvedomovala, že úspech nemusí prísť. Rozhodujúce podľa neho bolo, že Linda nikdy neodmietla tréning. „Linda v živote nepovedala, že nechce ísť trénovať. Ani raz. A to sme vymýšľali hrozné veci,“ spomínal.
Podmienky boli často improvizované. Hrali po dedinách, na kurtoch aj na kusoch betónu. „Kde som videl kúsok betónu alebo nejaký kurt, tam sme išli a hrali. Zadarmo, samozrejme,“ dodal. Raz podľa neho napadlo približne 20 centimetrov snehu, no on za niekoľko hodín odhádzal kurt v malej dedine, aby mohli trénovať ako jediní medzi závejmi.
Veľkú úlohu v Lindinom tenisovom raste pripísal trénerovi Jardovi Pavelkovi. Hoci sa podľa neho často spomína aj Melanie Molitorová, mama Martiny Hingisovej, Noskovú tenisovo formoval práve Pavelka. „On ju vlastne tenisovo urobil. Venoval sa jej, jazdil s ňou, hľadal kurty. Keď mala jedenásť, dvanásť, trinásť rokov, úplne sa jej obetoval,“ povedal.
Pavelku opísal ako tvrdého trénera a pracanta. „Dnes za hodinu nahrajú sto loptičiek, rozprávajú sa, hrajú sa. Pán Pavelka do Lindy za hodinu nahádzal tristo, štyristo loptičiek. Išiel systémom: Poď, poď, zle, dobre. Tvrdý prístup, makačka. A vyplatilo sa to,“ uviedol.
Molitorová podľa neho rodine dala najmä profesionalitu a prístup k vrcholovému športu. Pripomenul príhodu, keď Linda s mamou prišli na tréning o tri minúty neskoro. „Tri dni im potom hovorila, že ak sa to stane ešte raz, už tam nemusia chodiť. Bola tvrdá, nemaznala sa s nimi. Ale Linde to neprekážalo, mala ju rada. Ukázala nám, že vrcholový tenis je ťažká robota a človek si z toho nemôže robiť srandu,“ povedal Nosek.
Pokoj ako najväčšia zbraň
Otec novej wimbledonskej šampiónky priznal, že sám bol športovec a tenis sa naučil bez trénera. Urobil si aj trénerskú licenciu, aby dcére mohol v detstve nahrávať loptičky. Keď však mala trinásť rokov, podľa jeho slov mu na kurte dala 6:0, hoci hrala ľavou rukou, aj keď je praváčka. „Vtedy som roztrieskal raketu a povedal jej: ‚Miláčik, s tebou som skončil‘,“ spomínal.
Linda Nosková s trofejou
Noskovú opísal ako introvertnú, ale dobrú a cieľavedomú osobnosť. „Je hrozný introvert. Do jej duše poriadne nevidím ani ja. Ale je veľmi dobrá,“ povedal. Za jej najväčšiu zbraň na kurte označil pokoj. Sám vraj nevie, po kom ho má. „Keď čelí mečbalu a napáli eso, tak klobúk dole. Ona si z prehier nikdy veľa nerobila. Má obrovský nadhľad a aj vďaka tomu finále vyhrala,“ dodal.
V dramatickom finále proti Muchovej verila Nosková aj po tom, čo v druhom sete nevyužila päť mečbalov a zápas sa presunul do rozhodujúceho dejstva. Agentúra AP pripomenula, že Nosková napokon uspela na šiesty mečbal a po zápase vzdala emotívnu poctu aj svojej zosnulej mame.
Nosek zároveň ocenil aj Karolínu Muchovú. „Kája je fantastická, má top správanie, je skvelá. Vo finále sa stretli dve najlepšie dievčatá po všetkých stránkach, nielen herných,“ povedal. O jej otcovi Josefovi Muchovi hovoril rovnako uznanlivo. Ak by vyhrala Karolína, podľa vlastných slov by mu z celého srdca zablahoželal.
V súboji Češiek vyšla na vrchol Nosková. Z Wimbledonu si odnáša prvý grandslam a trojmiliónovú prémiu
Úspech ju podľa otca nezmení
Nosek neverí, že wimbledonský titul jeho dcéru zmení. Tvrdí, že má veci v hlave upratané a nepatrí medzi ľudí, ktorí by po veľkom úspechu stratili kontakt s realitou. „Nie je taká, aby si myslela, že je majsterka sveta. Má to v hlave zrovnané,“ povedal.
Nosková má podľa neho rada aj ďalšie aktivity mimo tenisu. Na jeseň vraj plánuje ďalšiu veľkú akciu, chce skákať z veže a pomáhať v Afrike. „Mne sa to veľmi páči, je to paráda. Ustojí to,“ dodal jej otec.
Sedemdesiatročný Nosek je už na dôchodku. Linda má byt v Přerove, no podľa otca sa rada vracia za rodinou na Valašsko. Po rokoch odriekania, improvizovaných tréningov a osobných strát tak rodina prežíva okamih, ktorý si kedysi ani nevedela predstaviť. „Myslel som si, že niečo také nikdy nezažijem,“ priznal otec wimbledonskej víťazky.