„Celé sa to tu zvrhávalo.“ Dve kúpaliská na východe zaviedli tvrdé pravidlá, na vstup treba viac než len plavky

Na kúpaliskách v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku sa rozhodli neobvyklý problém riešiť neobvyklými spôsobmi. Výtržnosti zo strany niektorých návštevníkov vyriešili obmedzením návštevnosti pre ľudí, ktorí nemajú v meste trvalé bydlisko.

Personál mestského kúpaliska v Spišskej Novej Vsi si počas nedávnych horúcich dní zažil svoje. Niektoré skupiny návštevníkov sa správali hlučne, kúpali sa v bežnom oblečení a nerešpektovali vlastne vôbec nikoho.

„Celé sa to tu zvrhávalo. V poslednej hodine-dvoch to dospelo až do štádia bezprávia, keď sa už naši zamestnanci fakt báli,“ hovorí riaditeľ Správy telovýchovných zariadení Spišská Nová Ves Vladimír Hovaňák.

Na kúpalisku urobili „poriadok“

Kúpalisko na pár dní zatvorili. Vydezinfikovali ho, posilnili bezpečnostnú službu a dohodli užšiu spoluprácu s mestskou aj štátnou políciou. Okrem toho v Spišskej Novej Vsi výrazne zvýšili ceny pre cezpoľných. Miestni budú aj naďalej platiť šesť eur, ľudia z okolia až 20.

„Je to preto, aby to trocha odradilo určité skupiny ľudí. Chceme, aby tu chodili najmä Novovešťania, vzhľadom na to, že to kúpalisko je vybudované aj prevádzkované z ich peňazí,“ doplnil Hovaňák.

„Pravidlo, že v prípade mestských alebo obecných služieb sa poskytuje regionálna zľava, takáto možnosť tu v zásade je, ale musí napĺňať zásadu primeranosti,“ priblížila Janka Debrecéniová, expertka na antidiskriminačné právo.

Čítajte viac

Vlna horúčav vyhnala ľudí najmä k vodným plochám. Kúpaliská majú po slabom júli plné bazény

V Kežmarku to je prísnejšie

Z podobných dôvodov zmenili prevádzkový poriadok aj v Kežmarku. Tam však ľudí, ktorí nemajú trvalý pobyt v meste, na kúpalisko nepustia vôbec.

„Cieľom tohto rozhodnutia je optimalizovať kapacity, zabezpečiť plynulý a bezpečný chod strediska, dodržať prísne hygienické štandardy a vrátiť komfort z kúpania aj občanom mesta,“ vyplýva zo stanoviska Verejnoprospešných služieb mesta Kežmarok.

Kežmarské kúpalisko prevádzkuje mesto, čerpalo však dotácie aj od Prešovského samosprávneho kraja.

„Je to trocha na hrane s pravidlami, ale v podstate súhlasím, pretože niečo bolo potrebné urobiť,“ hovorí Kežmarčan Stanislav Škára.

Právnička zaoberajúca sa aj prípadmi nerovnakého prístupu k ľuďom si myslí, že takéto konanie samospráv môže niesť znaky diskriminácie.

„Je to zároveň aj uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Namiesto toho, aby sa jasne stanovené pravidlá dôkladne uplatňovali a v prípade potreby vynucovali sa prijímanie tejto služby zamedzilo celej kategórii obyvateľstva,“ myslí si Debrecéniová.

Podľa mnohých je to oveľa väčší problém, ako sa na prvý pohľad zdá. Na jednej miske váh je čoraz neprijateľnejšie správanie sa neprispôsobivých, na druhej čoraz neštandardnejšie riešenia, na ktoré doplácajú aj slušní ľudia.

Popoludňajší živý vstup redaktora Jozefa Slivenského si môžete pozrieť nižšie:

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac