Jej mama kričala, že je mŕtva. Tínedžerka prežila pod troskami domu 32 hodín, zachránil ju kečup a syr
Zemetrasenie v severnej Venezuele premenilo obytnú budovu na sutiny a odrezalo 12-ročné dievča od vonkajšieho sveta. Jej záchrana trvala viac než 32 hodín a zapojili sa do nej záchranári aj dobrovoľníci.
„Trpím veľkou úzkosťou a klaustrofóbiou, ale v tej chvíli ma ovládol zvláštny pokoj,“ povedala pre BBC Fabiana Blanco, 12-ročné dievča, ktoré po 32 hodinách vytiahli záchranári zo sutín domu v meste Caraballeda. V okamihu, keď sa zem začala triasť, bola presvedčná, že ide o jej posledné chvíle: „Pomyslela som si: zomriem. Nikto ma nezachráni.“
Z budovy neostalo nič
Dve silné zemetrasenia s magnitúdou 7,5 si vyžiadali už vyše 3 000 obetí a desaťtisíce nezvestných. V troskách sa ocitli aj obyvatelia 10-poschodového bytového domu, v ktorom žila Fabiana so svojou rodinou. Jednou z nich bola aj jej matka Karina Blanco, ktorá v čase otrasov nebola doma.
„Keď som si uvedomila, aké je to silné, začala som kričať: ‚Moja dcéra, moja dcéra!‘,“ spomína Karina. Po príchode k bytovke uvidela len prázdne miesto medzi dvoma stojacimi blokmi. „Videla som jednu budovu, potom medzeru, kde stál môj dom, a potom ďalšiu budovu,“ povedala.
Zázrak v troskách Venezuely. Po štyroch dňoch záchranári vyslobodili muža, ktorý prežil ničivé zemetrasenie
Fabiana bola v čase zemetrasenia doma na prvom poschodí. Keď sa steny začali triasť, rozbehla sa do kuchyne a chytila sa linky. V priebehu pár sekúnd sa všetko zrútilo a ona zostala uväznená pod troskami. „V tej chvíli som si myslela, že to neprežijem. Nikto ma nenájde,“ opísala pre britský portál. Potom nastalo 32 hodín ticha a tmy, počas ktorých ležala zakliesnená v ruinách s tvárou pritisnutou k betónu.
Jej matka medzitým pred zrútenou budovou našla len časť detskej postele a prepadla panike. „Kričala som, že je mŕtva. Nevedela som, čo robiť,“ priblížila chvíle hrôzy. K jej záchrane došlo po tom, ako odpovedala na volanie susedkinej opatrovateľky. „Povedala mi, aby som zostala pokojná,“ spomína.
Na úsvite prišla k budove skupina venezuelských hasičov, ktorí vošli do trosiek a kričali na dievča. Fabiana ich však nepočula a a na volanie nereagovala. Mysleli si preto, že pod už sutinami zahynula. „Povedali mi, že sa nedá nič robiť a odišli,“ priblížila jej matka. Nádej sa opakovane menila na zúfalstvo, až kým na miesto neprišiel dobrovoľník, ktorý nadviazala s dievčaťom kontakt a udržiaval ju tak pri vedomí.
Boj o život
V úplnej tme a bez prístupu k pomoci sa Fabiana snažila prežiť aj fyzicky. Pod troskami našla fľašu kečupu a trochu strúhaného syra, ktoré jedla, aby sa udržala pri vedomí.
Zlom nastal vo chvíli, keď sa k miestu dostali ďalší záchranári a s pomocou svetiel motoriek a áut začali postupne odstraňovať trosky. „Počula som hlasy a vedela som, že sú blízko. V tej chvíli som som si uvedomila, že ma zachránia,“ dodala. Po 32 hodinách sa im podarilo vytvoriť otvor dostatočne veľký na jej vytiahnutie.
Fabiana utrpela zlomeninu nohy a niekoľko odrenín, no z trosiek vyviazla bez vážnejších zranení. Z približne päťdesiatich obyvateľov domu prežili len traja. Návrat do bežného života je pre ňu stále ťažký. „Bála som sa ľahnúť si na chrbát, pretože mi to pripomínalo trosky,“ priznala novinárom.