História referend na Slovensku: Bolo ich deväť, no platné bolo iba jediné o vstupe do Európskej únie
História ľudových hlasovaní na Slovensku: bolo ich deväť, platné iba jedno. Na úspešnosť je potrebná nadpolovičná účasť všetkých oprávnených voličov.
Historické ľudové hlasovania pred rokom 2000
Prvé referendum, ktoré vyhlásil prezident Michal Kováč v roku 1994 bolo vôbec prvé celoštátne referendum o privatizácii. Bolo neplatné, keďže sa ho zúčastnilo len 20 percent oprávnených voličov.
Občania mali odpovedať v referende z roku 1997 na štyri otázky. Spornou pre koalíciu sa však stala otázka o priamej voľbe prezidenta. Keďže voliči nedostali platné hlasovacie lístky so všetkými otázkami, referendum bolo zmarené.
Témou tretieho referenda v roku 1998 bola privatizácia strategických podnikov. Zúčastnilo sa ho 44 percent oprávnených voličov.
Polícia sa pripravuje na sobotné referendum. V teréne bude dohliadať na verejný poriadok a pokojný priebeh hlasovania
Referendá po roku 2000
Na začiatku milénia vyhlásil prezident Rudolf Schuster štvrté referendum o predčasných parlamentných voľbách. Zúčastnilo sa ho len 20 percent voličov.
Piate referendum z roku 2003 je doposiaľ jediné platné. Týkalo sa vstupu Slovenska do Európskej únie. Za členstvo sa vyslovilo vyše 90 percent zúčastnených voličov. Predchádzala mu rozsiahla mobilizačná kampaň.
Šieste referendum v roku 2004 vypísal prezident Schuster na deň prezidentských volieb a týkalo sa skrátenia tretieho volebného obdobia parlamentu. Ani toto referendum však nebolo úspešné pre nízku účasť.
Záver referendovej noci. Hlasovanie je pre nízky záujem občanov neplatné, oficiálne dáta prinesie komisia ráno
Referendá po roku 2010
V referende z roku 2010 sa hlasujúci vyjadrovali k šiestim otázkam – napríklad k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity či zníženiu počtu poslancov na 100. Účasť bola nízka.
Referendum z roku 2015, známe aj ako referendum o rodine, vyhlásil prezident Andrej Kiska. Týkalo sa manželstva, adopcie detí a obsahu vyučovania.
Deviate referendum v roku 2023 sa týkalo zmeny ústavy, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia. Z pôvodných dvoch otázok zostala jedna, keďže Ústavný súd rozhodol, že otázka o demisii vlády je protiústavná.