Emócie bokom, vyzýva ukrajinský minister. Moskva sa vraj teší z napätia, Poľsku navrhuje dialóg o bolestivej minulosti

Obe krajiny okrem iného vedú spor o rozhodnutie Kyjeva pomenovať ukrajinskú vojenskú jednotku po armáde, ktorá sa počas druhej svetovej vojny podieľala na vraždení Poliakov.

Kríza vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vypukla po tom, ako poľský prezident Karol Nawrocki 19. júna odobral najvyššie poľské vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v reakcii na pomenovanie jednotky ukrajinských špeciálnych síl po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA).

To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov. Ukrajinci v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu a nezávislosť svojej vlasti.

Emócie majú ustúpiť

Sybiha v úvode príspevku pripomenul postoj Poľska, ktoré Ukrajinu podporilo po ruskej invázii vo februári 2022, a Rusko označil za spoločného nepriateľa a ruskú agresiu za spoločnú výzvu.

„Máme dostatok múdrosti, poučenia z našej spoločnej histórie a politickej vôle, aby sme ukončili jasot v Moskve, ktorá sa teší z akéhokoľvek rastúceho napätia medzi dvoma najbližšími susedmi,“ napísal Sybiha. „Je načase odložiť emócie bokom,“ dodal.

Písali sme

Ukrajincom nikto nebude diktovať hrdinov, odkázal Zelenskyj. Nový pamätník však opäť rozhneval Poľsko

Pokiaľ ide o pomenovanie jednotky, voľba názvu podľa Sybihu nemala žiadny „protipoľský zámer“. Ukrajina podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zostáva otvorená rovnocennému a úprimnému dialógu, preto Sybiha navrhol „balík protikrízových opatrení“, ako je začatie konzultácií medzi ukrajinským a poľským ministerstvom zahraničných vecí alebo zorganizovanie stretnutia historikov špecializujúcich sa na druhú svetovú vojnu.

Poľský premiér Donald Tusk dnes v súvislosti s rokovaním ministrov oboch krajín uviedol, že Ukrajina si uvedomila, že je potrebný poctivý rozhovor – aj o minulosti – a že netreba eskalovať napätie poškodzujúce záujmy Poľska aj Ukrajiny.

Poľsko-ukrajinské vzťahy zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volynský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí.

Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakre civilistov pri odvetných akciách poľskej Krajinskej armády proti ukrajinským obciam, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov.

Čítajte viac

Poľské migy nedostane a s Banderom do Únie nevstúpi, odkazuje Ukrajine šéf obrany Kosiniak-Kamysz