Chystáte sa s deťmi k vode? Aj farba plaviek môže rozhodnúť o prežití, tieto odtiene sú pod hladinou najnebezpečnejšie

Podľa záchranárky Nikoly Gregušovej je najčastejšou príčinou nešťastí celkovo nezodpovedný prístup, čiže podceňovanie schopností, vstup do neznámej vody a alkohol. Ten totiž zásadne zhoršuje úsudok, koordináciu a vedomie. Voda má svoje jasné pravidlá, ktorých dodržiavanie rozhoduje o živote a smrti.

Neviditeľné plavky

Jedným z často prehliadaných faktorov bezpečnosti detí je správny výber plaviek. Slovenský červený kríž vo svojom príspevku upozorňuje na testy americkej organizácie ALIVE Solutions, ktorá skúmala viditeľnosť rôznych farieb pod hladinou.

Výsledky ukazujú, že populárne farby ako modrá a zelená s vodou takmer splývajú. Úplne najhoršie v testoch dopadla biela a svetlomodrá farba. V jazerách sa biela javila len ako odraz svetla či mrakov na hladine. V bazénoch s tmavým dnom síce zblízka vyzerala ako svetlomodrá, avšak pri zvyšujúcej sa vzdialenosti mizla.

Tmavé plavky alebo farby splývajúce s vodou sa v bazénoch s tmavým dnom taktiež rýchlo stratili. Pri svetlom dne bazéna síce boli tmavé odtiene viditeľné, no záchranári si ich mohli veľmi jednoducho pomýliť s tieňom, lístím alebo špinou.

Naopak, absolútnym víťazom testu sa stali jasné, neónové farby, najmä oranžová, žltá a zelená. Pod hladinou sú najviac viditeľné. Výnimkou bola neónovo ružová, ktorá bola síce výrazná v bazénoch, ale v prírodných vodách strácala svoju viditeľnosť. To znamená, že farbu plaviek je nutné prispôsobiť konkrétnemu prostrediu tak, aby vytvorili kontrast a boli jasne viditeľné a rozpoznateľné.

Tiché topenie

Vo filmoch je topenie sprevádzané krikom a divokým mávaním rúk. Záchranárka Gregušová však upozorňuje, že realita je úplne iná a topenie prebieha potichu. Človek bojujúci o život nedokáže kričať, pretože všetku energiu sústredí na lapanie po dychu.

U detí je situácia ešte kritickejšia. Rodičia by ich nikdy nemali spúšťať z dohľadu a sledovať ich len „jedným okom“ nestačí. Aj dieťa, ktoré vie plávať, sa môže rýchlo vyčerpať. Z hľadiska pomôcok záchranári odporúčajú namiesto klasických nafukovacích kolies, ktoré slúžia skôr na učenie, používať certifikované plavecké vesty vyplnené pevným penovým materiálom.

Veľkým strašiakom je takzvané sekundárne utopenie. K nemu dochádza v situáciách, keď sa dieťa pri hre či skákaní nadýchne vody. Hoci na kúpalisku môže vyzerať úplne v poriadku, nebezpečenstvo sa môže rozvinúť v rozmedzí od 1 do 24 hodín.

Ak sa po pobyte vo vode objavia dýchacie problémy, kašeľ, bolesti na hrudníku, celková slabosť či malátnosť, netreba na nič čakať. Je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Ak už dôjde k najhoršiemu a topiaceho sa podarí vytiahnuť na breh, po kontrole vedomia a dýchania je dôležité dodať telu kyslík. Keďže ide o topenie, resuscitáciu začíname piatimi úvodnými záchrannými vdychmi.

Písali sme

Slovensko má za sebou tragický víkend, pri utopení zomrelo viac ako desať ľudí. Zásady pomoci opísala záchranárka

Šok zo studenej vody

Ďalším vážnym rizikom, pred ktorým varujú zahraniční odborníci, je šok zo studenej vody. Doktorka Heather Masseyová pre The Guardian vysvetlila, že ak človek strávi dlhší čas na slnku, jeho pokožka je horúca. Ak následne prudko skočí do studenej rieky či jazera, náhly pokles teploty kože vyvolá nedobrovoľné lapanie po dychu, zrýchlené dýchanie a prudký nárast tepu.

Šok vrcholí v prvých 30 sekundách a trvá približne dve až tri minúty. Skočiť do studenej vody je extrémne nebezpečné, preto Masseyová radí vstupovať do vody postupne, nechať dýchanie ustáliť a až potom začať plávať či ponárať sa.

Skákanie do neznámej vody je navyše obrovským hazardom kvôli tomu, že nepoznáme hĺbku. Výsledkom tak môžu byť nielen zranenia a zlomeniny, ale aj fatálne poranenia hlavy a chrbtice, ktoré často vedú k doživotnému ochrnutiu alebo smrti.

Riziko utopenia zvyšuje aj nepriaznivé počasie. Silný vietor vytvára vlny a prúdy, ktoré vyčerpajú aj skúseného plavca a spôsobia paniku. Počas búrky sa zasa voda stáva kvôli riziku zásahu bleskom mimoriadne nebezpečným prostredím, kde hrozí okamžité zastavenie srdca.

Ako prežiť spätný prúd

Pri mori predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev takzvané spätné prúdy, ktoré majú, na svedomí viac ako 80 % všetkých záchranných akcií na plážach, píše agentúra AP. Voda z vĺn, ktorá narazí na breh, sa potrebuje vrátiť naspäť a vytvára tak úzke kanály s rýchlym prúdením. Takéto prúdy odnesú plavca ďaleko od brehu.

Písali sme

Teploty v Európe lámu rekordy. Francúzsko hlási 40 utopených a najteplejší deň od začiatku meraní, Británia zatvára školy

Záchranári a meteorológovia preto pri zachytení týmto prúdom radia držať sa pravidla „otočte sa a plávajte na chrbte“ . Najväčšou chybou je podľa nich panika a snaha bojovať s prúdom priamym plávaním k brehu. Správny postup je otočiť sa na chrbát, zakloniť hlavu tak, aby boli uši vo vode, upokojiť dýchanie a nechať sa unášať prúdom. Akonáhle je prúd ďalej od brehu, väčšinou zoslabne a rozptýli sa. Vtedy stačí, ak plavec zdvihne ruku a začne signalizovať prosbu o pomoc.

Pomoc inému

Ak uvidíte človeka, ktorý sa topí v rieke, jazere alebo v spätnom prúde na mori, záchranné zložky varujú pred unáhleným skákaním do vody. Veľmi často sa totiž stáva, že samotný záchranca precení svoje sily a dostane sa do rovnakých problémov ako ten topiaci.

Podľa odporúčaní záchranárov je najlepšie pomáhať bezpečne z brehu. Pokiaľ je to možné, okamžite privolajte plavčíka alebo kontaktovať tiesňovú linku na čísle 112. Medzitým sa pokúste topiacemu podať dlhý predmet, napríklad pevnú palicu alebo konár, prípadne mu hodiť akýkoľvek plávajúci predmet, či už koleso, nafukovačku, alebo prázdnu plastovú fľašu, o ktorý sa môže oprieť a oddýchnuť si, kým dorazí pomoc.

Na organizovaných plážach netreba podceňovať ani výstražné vlajky. Červená farba znamená vysoké nebezpečenstvo a dvojitá červená úplný zákaz vstupu do vody.

Pozrite si celý rozhovor so záchranárkou Gregušovou: