Prečo sa kanibalizmus v spoločnosti nikdy neujal? Nie je to otázka morálky, odpoveď je biologicky oveľa desivejšia

Tí pomocou matematického modelu dospeli k záveru, že dlhodobé požieranie iných ľudí šíri v komunite choroby a vedie k jej rozpadu, napísala agentúra Reuters.

Michal Misiak z Vroclavskej univerzity a Petr Tureček z Karlovej univerzity skúmali ľudské telo ako zdroj potravy a analyzovali jeho energetickú hodnotu aj problémy, ktoré môže človeku jeho konzumácia priniesť.

Najväčším rizikom sú infekcie

„Z kalorického hľadiska je ľudský jedinec priemernou potravou... Kľúčový problém však spočíva inde: v riziku infekcie. Patogény to majú jednoduchšie, pretože sa presúvajú do organizmu s takmer identickou fyziognómiou,“ uviedol Misiak v správe, ktorú zverejnila poľská univerzita.

Model použitý vedcami ukázal, že zdravotné riziká rastú exponenciálne, keď kanibali požierajú iných kanibalov. Ani varenie nedokáže zlikvidovať infekčné bielkoviny, ktoré môžu vyvolávať neurologické ochorenia.

Písali sme

O kanibalizme niet pochýb, ukázal nález v poľskej jaskyni. Pravekí Európania si pochutnávali na ľudskom mäse

Jedným z takýchto ochorení, označovaným ako kuru, kedysi trpeli kanibali z Papuy-Novej Guiney, ktorí jedli svojich zosnulých príbuzných vo viere, že tým oslobodia ich ducha.

Prečo je kanibalizmus nebezpečný

Petr Tureček uviedol, že s každým článkom potravového reťazca, keď napríklad krava zje trávu a následne ju zožerie vlk, dostávajú patogény z koristi šancu uchytiť sa v predátorovi. Vzhľadom na to, že potenciálnych patogénov je mnoho a takúto šancu dostane každý z nich, rastie s dĺžkou potravového reťazca pravdepodobnosť, že sa aspoň jednému z nich podarí vyvinúť adaptáciu, ktorá uľahčí presun do ďalších hostiteľov.

Písali sme

Benátky čelia invázii. „Kanibalistické“ tvory môžu priniesť obyvateľom turistického raja katastrofu

Preto musia mať podľa Turečeka mäsožravce odolnejší imunitný systém než bylinožravce, ktoré sa živia len rastlinnou potravou. Čím je totiž fylogenetická vzdialenosť, teda čas od posledného spoločného predka, menšia, tým väčší podiel patogénov môže preskočiť z koristi na predátora.

„Kanibalizmus je v tomto kontexte najnebezpečnejšou stratégiou, pretože korisť aj predátor patria k rovnakému druhu, a teda podiel patogénov, ktoré sa môžu uchytiť u jedného aj druhého, je najvyšší. Zároveň tu môžu vznikať veľmi dlhé, potenciálne nekonečné potravové reťazce, ak kanibal zožerie kanibala, ktorý zožral kanibala a tak ďalej,“ uviedol Tureček.

Evolučná poistka

Podľa dvojice vedcov prispela škodlivosť požierania ľudí k vzniku tabu, ktoré kanibalizmus zakazuje.

„Tabu funguje ako evolučná poistka. Naše výsledky naznačujú, že išlo o biologicky odôvodnenú reakciu na epidemiologické riziko. Komunity, ktoré sa kanibalizmu nezbavili, jednoducho neprežili,“ dodal Misiak.