Pred sviatkom prišlo nečakané gesto. Lukašenko omilostil desiatky väzňov, opozícia mu vyčíta, že je to málo
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v stredu (1. júla), v predvečer štátneho sviatku, udelil milosť 32 väzňom, z toho 20 ženám a 12 mužom, informovala Lukašenkova kancelária.
Celkovo 28 omilostených bolo odsúdených za extrémizmus, čo je obvinenie, ktoré úrady často používajú proti odporcom autoritárskeho režimu.
Opozícia spomína návštevu americkej delegácie
Najmenej 28 omilostených väzňov bolo politických, napísal opozičný portál Naša Niva. Podľa neho sa však pri návšteve americkej delegácie v Minsku dostalo na slobodu podstatne viac politických väzňov než pri príležitosti štátnych sviatkov.
Napríklad v marci tohto roka prepustili z bieloruských väzníc 250 z viac ako 1100 politických väzňov a Spojené štáty výmenou zrušili sankcie voči trom bieloruským podnikom vyrábajúcim potaš a zmiernili obmedzenia voči bieloruským bankám.
Sankcie padajú, väzni sa dostávajú na slobodu. Dohoda medzi USA a Lukašenkom priniesla konkrétne kroky
Výmena väzňov s Poľskom
Koncom apríla si Minsk a Varšava vymenili desať väzňov. Na slobodu sa tak dostal opozičný novinár a aktivista poľskej menšiny Andrej Pačobut (poľsky Andrzej Poczobut), výmenou okrem iného za ruského archeológa Alexandra Buťagina. O jeho vydanie pritom žiadala Ukrajina, ktorá Rusa obviňuje z ničenia kultúrneho dedičstva pre nelegálne vykopávky na Ruskom okupovanom Kryme.
Bielorusko zostáva pod sankciami
Minsk, blízky spojenec Ruska, čelí medzinárodnej izolácii už niekoľko rokov. Lukašenko vládne krajine s 9,5 milióna obyvateľov viac ako tri desaťročia a Bielorusko opakovane čelilo sankciám – za potláčanie ľudských práv aj za to, že umožnilo Moskve využiť svoje územie pri invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Lukašenkova vláda čelila spochybňovaniu po prezidentských voľbách v roku 2020, keď státisíce ľudí vyšli do ulíc protestovať proti hlasovaniu, ktoré bolo všeobecne považované za zmanipulované. Išlo o najväčšie demonštrácie od získania nezávislosti Bieloruska po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Pri následných zásahoch boli zadržané desaťtisíce ľudí a mnohých z nich polícia zbila. Predstavitelia opozície buď utiekli do zahraničia, alebo skončili vo väzení. Päť rokov po masových protestoch si Lukašenko vlani zabezpečil siedme funkčné obdobie vo voľbách, ktoré opozícia označila za frašku.