Volkswagen ako symbol úpadku. Nemecký priemysel je v kríze, poradca ministra českého ministra varuje pred „voľným pádom“

Nemeckí politickí lídri reagujú na šokujúci plán spoločnosti Volkswagen zrušiť až 100-tisíc pracovných miest sériou sľubov, že sa pokúsia prepúšťaniu zabrániť. Krok automobilky je však podľa ekonómov len vyvrcholením dlhodobých problémov nemeckého priemyslu, ktorý čelí najhlbšej kríze vo svojej histórii.

Plán Volkswagenu, ktorý má zahŕňať zatvorenie štyroch závodov v mestách Hanover, Zwickau, Emden a Audi v Neckarsulme, odhaľuje rastúce ťažkosti automobilového sektora. Ten je pod tlakom silnej konkurencie z Číny, dopadov obchodných ciel a vysokej energetickej náročnosti. Podľa informácií webu Politico o návrhu rozhodne dozorná rada už 9. júla. Hoci zástupcovia zamestnancov a krajinských politikov v nej majú väčšinu, vedenie firmy skúma možnosti, ako by vyčlenenie častí podniku do samostatných entít umožnilo obísť zákonné rámce spolurozhodovania.

Symptóm, nie príčina

Pavel Šik, ktorý pôsobí ako externý poradca českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku, upozorňuje, že Volkswagen je v tomto prípade len symptómom širšieho rozkladu. Nemecká priemyselná výroba je podľa dostupných dát približne 15 % pod vrcholom z roku 2017 a nezamestnanosť v krajine dosiahla dvanásťročné maximum. Podľa analytika nejde o cyklický pokles, z ktorého sa jednoducho vyrastie, pričom Spolkový zväz priemyslu (BDI) situáciu označuje za najhlbšiu krízu v dejinách spolkovej republiky. Kríza sa netýka len Volkswagenu, keďže prepúšťanie ohlásili aj ďalší priemyselní giganti ako Bosch, ThyssenKrupp či Siemens a chemický koncern BASF presúva kapacity priamo do Číny.

Čítajte viac

Volkswagen údajne zvažuje zrušenie 100-tisíc pracovných miest. Zamestnanecká rada zatiaľ konkrétne čísla nedostala

Energetická pasca a regulačný chaos

Podľa Šika stoja za úpadkom tri hlavné faktory. Prvým je energetická kríza, keďže koniec prístupu k lacnému ruskému plynu po roku 2022 zvýšil ceny elektriny pre priemysel na troj- až štvornásobok cien v USA či Číne. Druhým faktorom je chybná energetická stratégia, pričom odklon od jadrovej energetiky označil za „ťažký strategický omyl“ aj samotný kancelár Friedrich Merz. Treťou príčinou je regulačný chaos okolo Green Dealu, keďže masívne investície do elektromobility, vyvolané tlakom Bruselu, sa stretli s neistotou a politickými spormi. Nemecké elektromobily sú v súčasnosti o 40 % drahšie než porovnateľné čínske modely, čo znižuje konkurencieschopnosť európskych výrobcov.

Politický paradox v srdci Európy

Situácia vo Volkswagene vyvoláva ostrý spor medzi snahou o znižovanie nákladov a politickou ochranou zamestnanosti. Kancelár Friedrich Merz deklaroval, že cieľom vlády je zachovať závody a chrániť pracovné miesta, no zároveň pripustil, že firma potrebuje novú stratégiu. Analytik Šik však upozorňuje aj na politický paradox, keďže Nemecko, ktorého ekonomický model zlyháva, sa na medzinárodnej scéne stále snaží definovať európsky konsenzus v otázkach bezpečnosti. Domáca frustrácia z deindustrializácie sa zároveň prejavuje v náraste podpory opozičných síl, pričom etablovaná politická scéna podľa Šika namiesto korekcie kurzu volí cestu právnych sporov proti oponentom, čo podľa neho dôveru v inštitúcie ďalej oslabuje.

Čítajte viac

Končí na Slovensku výroba Porsche Cayenne? Bratislavský Volkswagen má nahradiť závod v Nemecku