Pýcha ruskej armády zlyháva. Prečo moderné systémy S-400 nedokážu zastaviť „pomalé“ ukrajinské drony? (rozhovor)

Pán Žiarovský, môžeme povedať, že sa na ukrajinskom bojisku začína meniť trend a ruská protivzdušná obrana (PVO) prestáva plniť svoju úlohu a začína zlyhávať?

Či začína zlyhávať, to by som až takto tvrdo nepovedal. V každom prípade však má svoje slabiny a neplní tú úlohu tak bezpečne a tak nepriedušne, ako by od nej vedenie štátu predpokladám žiadalo a chcelo. Korene musíme hľadať až v období studenej vojny, keď sa začala generovať doktrína sovietskej, neskôr ruskej protivzdušnej obrany. A do toho nám vstupuje nový fenomén na bojisku – drony.

V čom presne spočíva slabina? Ruská PVO je považovaná za supermodernú, no nedokáže zachytiť pomaly letiace drony.

Pointa je, že ruská protizdušná obrana nedokáže brániť všetky ciele, na ktoré sa momentálne Ukrajinci zameriavajú.

Je teda veľkosť Ruska jeho slabinou?

Áno, stáva sa ňou. Ďalším neurologickým bodom je reputačný problém – nedopustiť vážnejší útok v Moskve alebo v Leningrade. Koncentrácia prostriedkov protidronovej obrany priamo na tieto dve veľké aglomerácie logicky vedie k oslabeniu prostriedkov na línii dotyku. To spôsobuje rozširovanie „územia nikoho“ a pokles aktivity priamo na fronte, pričom ťažisko bojov sa presúva do strategického zázemia. Ukrajinci to využívajú vďaka zdokonaleniu technológií zbraní ďalekého dosahu. Na druhej strane, Rusi sa snažia kontrolovať situáciu útokmi v strategickej hĺbke ukrajinského územia, no nie sú až takí vyberaví ako Ukrajinci, ktorí útočia skutočne len na vojenské alebo priemyselné ciele.

Ukrajinské drony typu Bobor, Ľutyj či Wild Hornet zasahujú rafinérie a exportné terminály. Znamená to, že ruská PVO nedokáže chrániť ani túto kritickú infraštruktúru?

Áno, a aj čerpacie stanice. Ukrajincom sa evidentne podaril technologický pokrok vo vývoji zbraní ďalekého dosahu. Toto dalo bojisku novú dynamiku a umožnilo zvrátiť trend, ktorý sme pozorovali posledný rok, kedy bola strategická iniciatíva na strane Rusov. Teraz vidíme, že týmito útokmi na infraštruktúru, systémy velenia a skladovacie zásoby, prenáša Ukrajina iniciatívu na svoju stranu. Dáva si tak možnosť „vydýchnuť“ priamo na línii dotyku, kde v uplynulých týždňoch doznievala ruská ofenzíva.

Rusi disponujú systémami ako S-400 či S-500. Prečo nevyužívajú ich potenciál naplno?

S-400, respektíve S-500, sú systémy pre stredné a vyššie výšky. S-400 vie byť použitý aj proti dronom, ale je to veľmi neefektívne. Rusi vyvinuli rakety vhodnejšie pre tento účel, menšie rakety 9M96, kde je jedna veľká nahradená štyrmi menšími s lepšími manévrovacími parametrami. Rusi sa snažia reagovať, ale presvedčili sa, že vyrobiť protivzdušný systém je časovo, komponentovo aj finančne ďaleko náročnejšie než vyrobiť jednoduchú strelu. Zatiaľ čo v produkcii striel H101 či Iskander uspeli, pri komplexných produktoch PVO majú problém.

Čítajte viac

Štyri ruské satelity a jedna západná družica, ktorá pomáha Ukrajine. Vo vesmíre sa odohral znepokojujúci manéver

A čo systém Pantsir, ktorý má chrániť práve tieto veľké komplety?

Pantsir je veľmi výkonný systém, má obrovský exportný úspech, kombinuje dve 30 mm dvojčatá a 12 riadených striel. Jeho slabinou je však navádzací systém. Umožňuje sledovať iba štyri ciele. Vo chvíli, keď príde väčší počet dronov, je systém prečísliteľný. Navyše, vystreliť jednu raketu nestačí, pre istotu zásahu musíte vypáliť minimálne dve, čím sa počet možných prestrelovaných cieľov drasticky znižuje.

Ako sankcie ovplyvňujú schopnosť Ruska vyrábať tieto systémy?

To je zrejme slabé miesto ruského vojensko-priemyselného komplexu. Stojí to na komponentoch dvojakého využitia. Vo chvíli, keď má Rusko problém dostať sa k patričnej kvalite, drží to pri živote do značnej miery Čína. Závislosť od západných systémov sa postupne preklápa na závislosť od čínskych komponentov.

Sme teda svedkami hry o to, kto vydrží dlhšie? Rusko vo výrobe PVO, alebo Ukrajina v hľadaní dier v nej?

Sme svedkami novej formy opotrebovacej vojny. Ukrajinci cieľavedome útočia na ropnú, plynárenskú a energetickú infraštruktúru, pretože to podväzuje ruské exportné príjmy. Je to otázka, ktorá najviac zamestnáva stratégov. Rusku nahráva situácia v Perzskom zálive, ktorá vytláča ceny ropy hore, no na druhej strane výrazne trpia terminály, kde bolo v jednu chvíľu zasiahnutých až 40 % exportnej kapacity.

Vidíme prenášanie priorít cieľov? Od rafinérií k logistike?

Presne tak. Zatiaľ čo v marci a apríli boli prioritou ropné terminály, neskôr sa línie preniesli na logistiku. Momentálne je prioritou práve logistika spolu so snahou palebne odrezať Krym. Predpokladám, že to vyvolá odozvu na ruskej strane – posilnenie PVO. Ukrajinci následne opäť prenesú pozornosť na iné ciele, možno naspäť na ropnú infraštruktúru. Nedostatok prostriedkov PVO je to úzke hrdlo, s ktorým sa Rusko musí potýkať.

Čo sa udeje, ak sa Ukrajincom podarí odrezať logistické tepny na Krym?

Už teraz vidíme nedostatok paliva, ktorý sa prenáša aj do tovarov dennej potreby na Kryme. Samotné odrezanie logistiky síce zásadne nezmení chod vojny, ale vo chvíli, ak by došlo k rokovaniam, tento stav opotrebovacej vojny môže priviesť k oveľa vážnejším diskusiám. Môže to byť významná vyjednávacia karta. Hrá sa o Krym? Myslím, že do značnej miery áno. Problém je, že pre obe strany má Krym výraznú symbolickú hodnotu a je to otázka zachovania tváre.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu: