Športujete aj v horúčavách? Lekári varujú pred rizikom, o ktorom mnohí netušia

Dvojnásobná záťaž organizmu

Pri pohybe vo vysokých teplotách musí telo zvládať naraz fyzickú námahu aj reguláciu telesnej teploty, informuje Katarína Schneiderová z New School Communications. Cievy sa rozširujú, človek sa viac potí a prichádza o tekutiny aj minerály. Srdce preto musí pracovať intenzívnejšie, aby zabezpečilo prekrvenie svalov a zároveň pomáhalo ochladzovať organizmus.

„V horúčavách ide o kombináciu fyzickej a tepelnej záťaže, ktorá výrazne zvyšuje nároky na kardiovaskulárny systém. U citlivejších ľudí sa môžu objaviť poruchy rytmu, kolapsové stavy alebo akútne zhoršenie skrytého ochorenia, ktoré sa inak neprejavuje,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) Štefan Lukačín.

Riziko sa netýka iba profesionálnych športovcov. Podľa lekárov môžu byť zraniteľní najmä ľudia, ktorí sa po dlhšej prestávke vracajú k náročnejšiemu pohybu, pacienti s vysokým krvným tlakom alebo diabetom, seniori či tí, ktorí chcú svoju kondíciu zlepšiť príliš rýchlo.

Čítajte viac

Slovákov stále trápi vlna horúčav, hlásia tri úmrtia vo vode. V Česku, Nemecku aj Poľsku padli opäť rekordy

Pocit zdravia nestačí

Problémom môže byť aj falošný pocit zdravia. To, že človek pravidelne športuje alebo zvládne odbehnúť viac kilometrov, ešte nemusí znamenať, že jeho srdce je bez rizika. Niektoré ochorenia sa môžu vyvíjať roky bez príznakov a prvýkrát sa ukážu až pri vyššej záťaži. Ľudia pritom tlak na hrudi, nepravidelný pulz, dýchavičnosť, závraty či nezvyčajnú únavu často pripisujú iba tréningu.

„Často vidíme pacientov, ktorí sa cítia úplne zdraví a nemajú žiadne výrazné ťažkosti. Práve táto skupina môže byť prekvapivo najrizikovejšia, pretože ochorenie sa môže dlhodobo vyvíjať bez príznakov a prvýkrát sa prejaviť až pri fyzickej záťaži niekedy dokonca až kolapsom. Šport pritom môže istý čas vytvárať dojem, že je všetko v poriadku a problém tak skôr maskovať,“ dodal generálny riaditeľ VÚSCH.

Preventívne vyšetrenia podľa neho pomáhajú zachytiť zmeny na srdci ešte predtým, než sa prejavia navonok, no už môžu predstavovať riziko pri fyzickej aktivite aj mimo nej.

Kardiovaskulárne ochorenia patria na Slovensku medzi najčastejšie príčiny úmrtí. V roku 2024 tvorili približne 45 percent všetkých úmrtí a zároveň si vyžiadali viac ako 157-tisíc hospitalizácií, čo predstavovalo 14,6 percenta všetkých prípadov.

Extrémne horúco je v nedeľu aj bude aj ďalšie dni. Pozrite si reportáž z 28. júna.