Richter vytiahol Banderu, Michelko vyhlásil, že Zelenskyj nie je demokrat. Mesterová sa pustila do „monarchu“ Tarabu
Slovensko by podľa predstaviteľov koalície nemalo podporiť ďalšie vojenské pôžičky pre Ukrajinu. Predsedovia poslaneckých klubov Smeru-SD, SNS, Progresívneho Slovenska a KDH sa v relácii V politike stretli v debate o blížiacom sa samite NATO, štátnom rozpočte či situácii vo vládnej koalícii.
Na samit s jednotným názorom
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter potvrdil, že vláda chce pred samitom NATO zladiť spoločnú pozíciu všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov. Podľa neho má byť postoj Slovenska jednoznačný.
„My sa nebudeme podieľať na akýchkoľvek vojnových pôžičkách. Chceme maximálne pomáhať v humanitárnej oblasti, ale zachováme záväzok dávať dve percentá HDP na obranu,“ povedal Richter. Dodal, že cieľom stretnutia prezidenta, premiéra, predsedu parlamentu a ministrov bude odstrániť akékoľvek pochybnosti o slovenskej pozícii.
Roman Michelko (SNS) uviedol, že národniari dlhodobo presadzujú ukončenie vojny rokovaniami. Ak premiér odmietne ďalšie vojenské pôžičky, SNS podľa neho takýto postoj podporí. „Musíme ísť nie cestou eskalovania napätia a predlžovania nezmyselnej vojny, ale cestou tvrdých a nevyhnutných rokovaní,“ povedal.
Dodal, že Slovensko už podľa neho správne odmietlo zapojiť sa do predchádzajúcich európskych mechanizmov financovania vojenskej pomoci Ukrajine.
Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová označila komunikáciu vlády v zahraničnopolitických otázkach za nebezpečnú. Zdôraznila, že vojna na Ukrajine sa Slovenska bezprostredne týka a Európa musí postupovať jednotne.
Podľa nej ide o tému, ktorá presahuje jedno volebné obdobie, preto by sa o nej malo diskutovať naprieč celým politickým spektrom. „Je to otázka našej bezpečnosti. Nemá sa zneužívať na politický boj,“ povedala.
Podobný postoj zaujal aj predseda poslaneckého klubu KDH Igor Janckulík. Podľa neho by mala koalícia rokovať aj s opozíciou o tom, aké záväzky si Slovensko môže dovoliť prevziať. Zároveň upozornil, že krajina sa musí pripraviť aj na budúcu obnovu Ukrajiny, napríklad urýchlením výstavby diaľnice D1 smerom k východnej hranici.
„Ako sa chceme podieľať na obnove Ukrajiny, keď diaľnicu k hranici budeme mať možno až o desať či pätnásť rokov? Zase nás všetci predbehnú,“ kritizoval Janckulík.
Debata sa vyostrila vo chvíli, keď Mesterová hovorila o potrebe stabilného demokratického partnera za slovenskými hranicami. Podľa nej je v záujme Slovenska, aby Ukrajina dokázala ubrániť svoje územie a aby sa po skončení vojny mohli konať riadne voľby.
„Pre nás je bytostne dôležité, aby sme za hranicami mali partnera, ktorý je demokratický a ktorý sa prihlasuje k hodnotám Európskej únie,“ povedal. Dodala, že svet musí dať jasný signál, že hranice sa nemôžu prepisovať silou.
Richter reagoval otázkou, či je Ukrajina v súčasnosti skutočne takým partnerom, akého si opozícia predstavuje. „Vy si myslíte, že teraz, keď velebí Banderu a Poliaci vracajú najvyššie vyznamenania, že je to taký sused?“ pýtal sa Richter.
Ešte ostrejšie sa vyjadril Michelko. Podľa neho Volodymyr Zelenskyj nespĺňa kritériá demokratického lídra. „Zelenskyj nie je demokrat. To treba jasne povedať,“ vyhlásil. Tvrdil, že na Ukrajine je počas vojny „zamrazený politický systém“ a že krajina dnes nie je „ukážková demokracia“.
Mesterová na to reagovala, že práve vojna bráni štandardnému fungovaniu demokracie. Zdôraznila, že nehovorí o Zelenskom osobne, ale o dlhodobom záujme Slovenska mať pri východnej hranici stabilného demokratického suseda. „Čím skôr by mala Ukrajina možnosť ochrániť svoje územie, tým skôr by tam mohli prebehnúť riadne voľby,“ povedala.
Posledný rozpočet pred voľbami
Veľká časť diskusie patrila príprave štátneho rozpočtu na budúci rok. Richter označil za hlavné priority Smeru zachovanie životnej úrovne obyvateľov, sociálnych opatrení vrátane 13. dôchodku a schválenie rozpočtu ešte do konca roka, aby sa Slovensko vyhlo rozpočtovému provizóriu.
„Rozpočet a prorastové opatrenia musia byť prijaté tak, aby sa neznížila životná úroveň a zostali zachované sociálne práva,“ povedal Richter. Dodal, že jednotlivé požiadavky koaličných partnerov bude potrebné zosúladiť s možnosťami verejných financií.
Michelko uviedol, že SNS bude presadzovať viacero opatrení vrátane zvýšenia dôchodkov pre najstarších seniorov, podpory kultúrnych fondov či vyššieho bankového odvodu. Zdôraznil však, že jeho strana si uvedomuje potrebu hľadať rovnováhu medzi sociálnymi opatreniami a výškou deficitu.
Opozícia vládu kritizovala za chýbajúce reformy. Janckulík tvrdí, že kabinet sa namiesto podpory ekonomiky sústreďuje na rozdávanie peňazí. Za jedno z riešení označil zrušenie transakčnej dane. Mesterová zase vyhlásila, že vláda podľa nej rezignovala na víziu budúcnosti Slovenska a každý jej rozpočet pripomína predvolebný rozpočet.
Nemocnice treba dokončiť, spor je o priority
Politici sa zhodli, že rozostavané nemocnice treba dokončiť bez ohľadu na to, kto bude po voľbách pri moci.
Richter pripustil, že bude potrebné posilniť rozpočtové kapitoly zdravotníctva aj obrany tak, aby výstavba nemocníc nepokračovala osudom bratislavských Rázsoch. Michelko upozornil, že Slovensko si nemôže dovoliť opätovne zastaviť veľké nemocničné projekty.
Janckulík však pripomenul, že samotné budovy nestačia. „Môžeme postaviť najmodernejšie nemocnice v Európe, ale kto v nich bude pracovať? Lekári a sestry nám odchádzajú.“
Podľa neho musí vláda riešiť predovšetkým personálnu krízu. S tým čiastočne súhlasila aj Mesterová. „Nestačí postaviť pekné budovy. Potrebujeme zabezpečiť personál, moderné vybavenie aj fungovanie celého systému.“
Taraba a koaličné spory
Politici sa venovali aj odloženým zákonom a personálnym otázkam vo vláde. Michelko potvrdil, že medzi Andrejom Dankom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nom. SNS) prebiehajú rokovania, pričom premiér podľa neho rešpektuje právo SNS rozhodnúť o svojich nomináciách.
Na otázku, či je štátny tajomník Filip Kuffa možným budúcim ministrom, odpovedal, že je „najhorúcejším kandidátom“ prvý štátny tajomník, no zároveň dodal, že „v politike nič nie je isté“. Michelko odmietal špekulácie, že Taraba napokon neskončí.
Pripomenul, že sám Taraba verejne povedal, že k 30. septembru abdikuje, a premiér podľa neho výmenu nespochybnil. „Ja nevidím, prečo vznikajú nejaké konšpiračné teórie o tom, že to bude inak,“ povedal. Za absurdnú označil aj predstavu, že by Taraba jeden deň abdikoval a na druhý bol znovu menovaný.
Mesterová z PS reagovala ostro. Podľa nej sú ľudia na Slovensku rukojemníkmi sporov vládnej koalície. Pripomenula, že len krátko predtým sa v relácii hovorilo o zlom stave verejných financií a zložitom rozpočte, no politika sa opäť vrátila k otázke, či Taraba skončí alebo nie.
„Prečo v septembri? Keď je zlý minister, má skončiť okamžite a keď je dobrý minister, nemá skončiť ani v septembri,“ povedala. Kritizovala aj používanie slova abdikácia. „My nie sme monarchia, toto nie je šľachta. Už pán Taraba tu o sebe vyhlasoval, že štát som ja, ale takto to v demokracii nefunguje,“ vyhlásila.
Rovnako odmietla, aby sa voľba zo zahraničia stávala predmetom koaličných obchodov o tom, či má byť kvórum na prekrúžkovanie osem, päť alebo tri percentá. Podľa nej ide o vnútorné problémy koalície pred voľbami a nie o víziu pre Slovensko.
Richter dodal, že Smer má vlastný klub „vysporiadaný“, no problémy koaličných partnerov sa dotýkajú celej väčšiny. Ocenil premiéra za to, že podľa neho dokázal po predchádzajúcej koaličnej kríze situáciu „mediačne“ vyriešiť, no zároveň pripustil, že nové komplikácie prísť môžu.
„Sme veľmi krehká väčšina,“ povedal. Michelko však nepredpokladá, že by sa Taraba po návrate do parlamentu stal tvrdým opozičným politikom. Podľa neho môže podporovať vládu aj z parlamentu, hoci si vie predstaviť, že pri niektorých rezortných zákonoch SNS podporu mať nemusí.
Pozrite si celú časť relácie V politike.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"