Bratislava musí prekresliť volebné obvody, Košice sa zásahu Ústavného súdu vyhli. Čo sa zmenilo a prečo

Ústavný súd rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste, podľa ktorej mala mať každá mestská časť Bratislavy v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, je protiústavná.

Rozhodnutie prichádza len niekoľko mesiacov pred komunálnymi voľbami a Bratislava bude musieť nanovo určiť volebné obvody. Kým v prípade hlavného mesta musel zasiahnuť Ústavný súd, v Košiciach parlament sporné ustanovenia zmenil ešte pred jeho rozhodnutím.

Pozreli sme sa na to, čo sa zmenilo, prečo sa riešila rovnosť volebného práva a aké dôsledky budú mať prijaté rozhodnutia.

Ústavný súd: Každý hlas má mať približne rovnakú váhu

Ústavný v stredu (24. júna) rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste, ktorá garantovala každej mestskej časti aspoň jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve, je v rozpore s Ústavou aj s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Písali sme

Vážne obvinenie ombudsmana. Regionálne voľby na Slovensku podľa neho neboli férové

Vyhovel tak návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Ombudsman namietal, že zákon uprednostňoval územné zastúpenie mestských častí pred princípom rovnosti volebného práva. Podľa neho tak vznikali volebné obvody, v ktorých mali hlasy voličov rozdielnu váhu a výrazne zvýhodňovali obyvateľov menších mestských častí. Zároveň podľa neho dochádzalo aj k nerovnému postaveniu kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch.

Vo svojom prvom vyjadrení po rozhodnutí Ústavného súdu Dobrovodský pre televíziu ta3 uviedol, že nález znamená, že v najbližších voľbách bude mať hlas každého voliča v Bratislave približne rovnakú váhu. Zdôraznil, že ustanovenie spôsobujúce nerovnosť stratí účinnosť a orgány určujúce volebné obvody budú musieť svoje rozhodnutia upraviť.

(Článok pokračuje pod videom.)

Už začiatkom júna ombudsman na tlačovej besede predstavil prieskum určovania volebných obvodov pred voľbami.

Zároveň upozornil, že nerešpektovanie týchto princípov môže viesť k napadnutiu uznesení o volebných obvodoch a v krajnom prípade aj k spochybneniu výsledkov volieb.

Problém, na ktorý sa upozorňovalo roky

Rozhodnutie Ústavného súdu uzatvára spor, na ktorý sa podľa Denníka N upozorňovalo už dlhšie. V Bratislave totiž existoval rozpor medzi dvoma zákonmi.

Všeobecný volebný zákon vyžaduje, aby bol počet poslancov v jednotlivých volebných obvodoch primeraný počtu obyvateľov, zatiaľ čo zákon o hlavnom meste prikazoval, aby každá mestská časť mala v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Pri 45 mestských poslancoch podľa článku nebolo možné splniť obe požiadavky súčasne.

Praktickým dôsledkom boli výrazné rozdiely vo váhe hlasov. Denník N uvádza ako príklad Devín s približne 2 165 obyvateľmi a Devínsku Novú Ves s približne 17-tisíc obyvateľmi. Obe mestské časti pritom volili po jednom poslancovi do mestského zastupiteľstva. Hlas voliča z Devínskej Novej Vsi tak mal približne osemkrát nižšiu váhu než hlas voliča z Devína. Benátska komisia pritom odporúča, aby odchýlky neprekračovali desať percent.

Podobný návrh podal na Ústavný súd už v roku 2006 vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Podľa prieskumu verejného ochrancu práv sa problémy s volebnými obvodmi týkajú viacerých slovenských miest, Bratislava však predstavovala najvýraznejší prípad, keďže sporný postup jej ukladal osobitný zákon.

Bratislava bude musieť volebné obvody upraviť

Rozhodnutie Ústavného súdu prišlo krátko po tom, čo bratislavské mestské zastupiteľstvo schválilo nové volebné obvody podľa dovtedy platných pravidiel. Magistrát preto uviedol, že rozhodnutie analyzuje a zatiaľ čaká na jeho zverejnenie v Zbierke zákonov.

Zároveň upozornil, že doterajší model fungovania Bratislavy vychádzal priamo zo zákona o hlavnom meste.

Podľa hovorcu mesta Petra Bublu môže nový právny stav znamenať, že niektoré menšie mestské časti už nebudú mať vlastného poslanca v mestskom zastupiteľstve, čo by predstavovalo zásadnú zmenu doterajšieho fungovania samosprávy.

Ústavný právnik Marek Domin však upozornil, že na jesenné komunálne voľby nie je potrebné okamžite meniť zákon o hlavnom meste. Stačí, ak mestské zastupiteľstvo nanovo určí volebné obvody podľa všeobecných pravidiel obsiahnutých vo volebnom zákone a zohľadní princíp rovnosti volebného práva.

K rozhodnutiu Ústavného súdu sa televízii ta3 vyjadril hovorca mesta Peter Bubla.

Túto zmenu je potrebné prijať do 21. júla, teda do zákonnej lehoty na určenie volebných obvodov. Parlament bude mať po vyhlásení nálezu v Zbierke zákonov šesť mesiacov na zosúladenie zákona s ústavou.

Podobný názor zastáva aj štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák. Podľa neho momentálne nie je potrebné meniť legislatívu a postačí, ak Bratislava pri určovaní volebných obvodov zohľadní rozhodnutie Ústavného súdu. Až následne bude nasledovať legislatívna úprava zákona. Kaliňák zároveň upozornil, že zostáva otvorenou otázkou, ako v budúcnosti hľadať rovnováhu medzi rovnosťou hlasov a zastúpením menších mestských častí.

ZMOS aj ÚMS upozorňujú na dôsledky

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik uviedol, že všetky samosprávy budú musieť pri určovaní volebných obvodov rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasov.

Ako príklad spomenul Partizánske, kde sa pripravuje spojenie niektorých mestských častí do spoločných volebných obvodov. Zároveň upozornil na stanovisko prokuratúry, podľa ktorého môže nerešpektovanie ústavných princípov viesť až k zrušeniu rozhodnutí o volebných obvodoch alebo za určitých okolností aj výsledkov volieb.

Únia miest Slovenska očakáva, že Bratislava sa novému právnemu stavu prispôsobí tak, aby výsledky komunálnych volieb nebolo možné spochybniť. Zároveň upozornila, že dôsledkom nálezu môže byť absencia poslancov z niektorých menších mestských častí v mestskom zastupiteľstve.

Košice: Parlament zmenil zákon ešte pred rozhodnutím súdu

Odlišný vývoj mala obdobná otázka v Košiciach.

V apríli parlament schválil novelu zákona o meste Košice, ktorá okrem racionalizácie mestských častí obsahovala aj ustanovenia, podľa ktorých sa mali volebné obvody vytvárať v hraniciach mestských a miestnych častí.

Verejný ochranca práv namietal, že aj tieto pravidlá by oslabili princíp rovnosti volebného práva, a preto sa 22. mája obrátil na Ústavný súd.

Písali sme

Levoča okresala počet miestnych poslancov. Niektorí si tak pochovali šancu na znovuzvolenie

Medzitým však parlament schválil ďalšiu novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá zároveň upravila aj zákon o meste Košice. Prezident ju podpísal 23. júna a účinnosť nadobudla 24. júna. Zo zákona boli vypustené ustanovenia, ktoré viazali určovanie volebných obvodov na hranice mestských alebo miestnych častí.

Zostala len možnosť vytvoriť volebný obvod pozostávajúci z jednej mestskej časti s jedným mandátom, ak to umožní počet jej obyvateľov.

Dobrovodský následne oznámil, že parlament jeho výhradám vyhovel a napadnuté ustanovenia odstránil. Keďže podľa neho zanikol rozpor s Ústavou SR aj s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, svoj návrh na Ústavnom súde vzal späť. Podľa ombudsmana sa tak podarilo zachovať princíp, že každý hlas má mať približne rovnakú váhu.

Denník N zároveň pripomína, že pôvodné sporné ustanovenie sa do zákona dostalo až prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu počas legislatívneho procesu. Ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu však bolo ďalšou novelou vypustené, takže súd už do tejto časti zákona nemusel zasahovať.

Samostatne Ústavný súd v stredu zároveň rozhodol aj o inom návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napádal ustanovenia zákona o meste Košice týkajúce sa zrušenia alebo zlúčenia mestských častí bez povinného miestneho referenda. Návrhu nevyhovel.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac