Seizmológ: Sila zemetrasenia mohla rúcať budovy vo veľkom. Trápenie vo Venezuele určite nie je na konci (rozhovor)

Tragické zemetrasenie vo Venezuele sme si rozobrali so seizmológom a riaditeľom geofyzikálneho ústavu Českej akadémie vied Alešom Špičákom.

Ako by ste laicky vysvetlili, aké silné zemetrasenie zasiahlo Venezuelu?

Všetky zemetrasenia tejto sily označujeme za veľmi silné, ale ich dopad na infraštruktúru a spoločnosť výrazne závisí od toho, ako ďaleko od infraštruktúry k nim došlo. Tu, bohužiaľ, zemetrasenie vzniklo nie príliš hlboko pod zemským povrchom, v hĺbke asi medzi 10 až 20 kilometrami.

Okrem toho išlo o oblasť, ktorá je pomerne husto osídlená. Čiže naozaj ide o vážny problém a zemetrasenie bolo zdrvujúce.

Aké veľké škody môžu pri takýchto otrasoch vzniknúť?

Odhad účinku týchto zemetrasení na zemský povrch vo Venezuele je podľa zóny zemetrasenia taký, že škody alebo účinky dosiahli ôsmy stupeň makroseizmickej stupnice. To je niečo úplne iné ako magnitúdová stupnica.

Táto stupnica je desaťstupňová a ôsmy stupeň znamená, že spadnú prakticky všetky budovy, ktoré nie sú postavené tak, ako by si to táto oblasť vyžadovala. Okrem toho takáto sila alebo takéto účinky znamenajú, že poškodené sú aj budovy, ktoré sú postavené relatívne bezpečne.

Taký je teda odhad. Aká bude konkrétna situácia, ktorá sa veľmi pravdepodobne bude blížiť ôsmemu stupňu, bude jasné až po tom, ako budú zozbierané všetky informácie o škodách od miestnych obyvateľov.

Čítajte viac

Už 188 mŕtvych a vyše tisíc zranených. Zemetrasenie vo Venezuele bolo najsilnejšie za vyše 100 rokov

V noci zasiahlo zemetrasenie aj Japonsko, kde sú takéto otrasy pomerne časté. Ako je to však s Venezuelou? Sú zemetrasenia v tejto oblasti bežné, alebo ide o výnimočnú udalosť?

Zemetrasenia vo Venezuele sú časté, ale tieto dve svojou silou výrazne presiahli úroveň relatívne častých zemetrasení, ktoré tam za posledných sto rokov dosahovali silu maximálne okolo šiestich stupňov. Čiže išlo o niečo, čo tam rozhodne nie je obvyklé.

Na druhej strane, zemetrasenie vzniklo na štruktúre, teda na zlomovej ploche, ktorá je geológmi veľmi dobre zmapovaná. Rovnako sú známe aj stopy po minulých zemetraseniach. Tento zlom je teda veľmi dobre známy.

Jediné, čo spôsobuje, že táto oblasť nie je taká aktívna ako napríklad Japonsko, je to, že dynamika celej tektonickej oblasti nie je taká výrazná. Horninové bloky, teda litosférické dosky, sa tu pohybujú rýchlosťou asi dva centimetre za rok. Karibský blok sa posúva smerom na východ.

Pri Japonsku sa, naopak, Pacifik tlačí na Japonsko rýchlosťou približne 7,5 centimetra za rok. To je jeden z dôvodov, prečo je táto oblasť pokojnejšia než Japonsko.

Treba si však uvedomiť, že ak máme katalóg zemetrasení za posledných sto rokov a sú v ňom aj zemetrasenia s magnitúdou okolo šiestich stupňov, pričom vieme, že sa nachádzame na rozhraní veľkých litosférických dosiek, ktoré sa voči sebe stále pohybujú, je nutné počítať s tým, že z času na čas dôjde aj k extrémom. Bohužiaľ, práve v noci na dnešok (25.6.) k takému extrému došlo.

Venezuelu teda zasiahli dve silné zemetrasenia a približne 20 dotrasov. Je to podľa vás koniec, alebo môžeme očakávať ďalšie dotrasy?

Koniec to určite nie je. Štatisticky je určitým spôsobom dané, ako má teoreticky dotrasová séria vyzerať v nasledujúcich týždňoch. Každé silné zemetrasenie má však svoju dotrasovú sériu spravidla do istej miery individuálnu.

Dá sa preto očakávať, že v dotrasovej sérii môže v priebehu niekoľkých dní až týždňov dôjsť aj k zemetraseniu so silou približne šesť. To by, samozrejme, mohlo spôsobiť ďalšie problémy stavbám, ktoré už boli nejakým spôsobom poškodené.

Rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.