Z obálky erotického časopisu na dno Baltu. Ako mala kráska z Kyjeva pomôcť odpáliť Nord Stream
Sabotáž na dne Baltu. The Times priniesol detailný príbeh údajnej potápačky z operácie proti Nord Streamu.
Britský denník The Times zverejnil rozsiahlu reportáž, v ktorej rekonštruuje prípravu a priebeh sabotáže plynovodov Nord Stream v Baltskom mori.
Opiera sa pritom o výpovede viacerých zdrojov a opisuje príbeh ženy vystupujúcej pod krycím menom „Freya“, ktorá mala byť súčasťou tímu technických potápačov nasadených pri operácii. Podľa reportáže išlo o civilných ukrajinských potápačov, verbovaných na tajnú misiu, s cieľom zasiahnuť energetickú infraštruktúru Ruska.
V článku sa dozviete:
- ako mal vzniknúť plán útoku na Nord Stream,
- prečo údajne verbovali civilných technických potápačov,
- akú úlohu mala zohrávať žena vystupujúca pod menom „Freya“,
- ako The Times opisuje priebeh operácie v Baltskom mori,
- aké stopy mali nemeckí vyšetrovatelia nájsť na jachte Andromeda,
- aké politické dôsledky mal výbuch plynovodov.
Od modelingu k technickému potápaniu
Podľa reportáže sa „Freya“ narodila v Kyjeve v polovici 80. rokov minulého storočia. V mladosti sa pohybovala v nočnom živote ukrajinskej metropoly, príležitostne pracovala ako modelka a objavila sa aj na obálke erotického časopisu. Zlom prišiel po prvom kontakte s potápaním pri pobreží Čierneho mora. Z hobby sa stala profesia a neskôr celoživotná vášeň.
Po niekoľkých rokoch sa mala zaradiť medzi technických potápačov schopných zostupovať do hĺbok presahujúcich 100 metrov. Venovala sa prieskumu vrakov lodí aj podmorských jaskýň a získala skúsenosti, ktoré podľa reportáže výrazne presahovali úroveň rekreačného potápania.
Vojna zmenila jej život
Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa podľa The Times zapojila do podpory ukrajinských síl. Po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie vo februári 2022 sa spolu s ďalšími dobrovoľníkmi podieľala na humanitárnej pomoci a zabezpečovaní vybavenia pre vojakov.
V apríli 2022 ju údajne oslovila skupina napojená na ukrajinské špeciálne služby. Dvaja vysokopostavení spravodajskí dôstojníci mali hľadať skúsených civilných potápačov pre operáciu zameranú na energetickú infraštruktúru Ruska. Podľa reportáže sa rozhodli pre civilistov preto, lebo potrebné skúsenosti nenašli v armádnych zložkách.
Náročný výber kandidátov
The Times opisuje viacstupňový výber účastníkov operácie. Kandidáti mali absolvovať pohovory monitorované spravodajcami a psychológmi, následne boli údajne oboznámení s tým, že pôjde o tajnú sabotážnu akciu. V ďalšej fáze ich mali preverovať aj simulovanými policajnými zásahmi a výsluchmi.
Autori reportáže tvrdia, že „Freya“ bola jedinou ženou v skupine. Časť organizátorov mala pochybnosti, či ju zaradiť do tímu, no napokon prevážil názor, že jej psychická odolnosť a schopnosť fungovať pod tlakom sú pre operáciu prínosom.
Cieľom mali byť Nord Stream aj TurkStream
Podľa reportáže bolo pôvodným zámerom zasiahnuť dva významné plynovodné systémy. Prvým bol Nord Stream vedúci z Ruska do Nemecka cez Baltské more, druhým TurkStream spájajúci Rusko a Turecko cez Čierne more. V čase začiatku vojny predstavovali tieto trasy významnú časť ruského exportu plynu do Európy.
Sabotéri mali použiť improvizované nálože založené na potápačských tlakových fľašiach naplnených výbušninami. Tie mali byť umiestnené na spojoch jednotlivých segmentov potrubia, ktoré odborníci považovali za najzraniteľnejšie miesta konštrukcie.
Po viacerých odkladoch dostala skupina podľa The Times povolenie pokračovať v auguste 2022. Tím určený pre Nord Stream mal pôsobiť z prenajatej jachty Andromeda. Súčasťou posádky mali byť civilní potápači, námorník aj vojenskí koordinátori.
Plavidlo vyplávalo začiatkom septembra z ostrova Rujana. Potápači mali následne vykonať sériu ponorov do hĺbky približne 80 metrov, počas ktorých umiestňovali nálože na potrubia Nord Streamu. Reportáž opisuje komplikované podmienky vrátane búrok, silného vetra a straty jednej z výbušných náloží.
Viac k téme aj v reportáži z augusta 2024.
Výbuchy zaznamenali po celej Európe
K explóziám došlo 26. septembra 2022. Podľa reportáže prvý výbuch poškodil jednu z vetiev Nord Stream 2 a neskôr nasledovali ďalšie detonácie na potrubiach Nord Stream 1. Obrovské úniky plynu vytvorili na hladine Baltického mora rozsiahle gejzíry, ktoré zachytili aj vojenské lietadlá.
The Times zároveň pripomína, že pri únikoch sa do atmosféry dostali státisíce ton metánu. Výbuchy vyvolali medzinárodnú reakciu, vyšetrovanie spustili Nemecko, Dánsko aj Švédsko a objavili sa viaceré teórie o tom, kto za útokom stojí.
Podľa reportáže našli nemeckí vyšetrovatelia koncom roka 2022 jachtu Andromeda odstavenú na ostrove Rujana. Forenzní experti na nej údajne objavili množstvo biologických stôp vrátane odtlačkov prstov, vzoriek DNA a zvyškov výbušnín. Medzi zaistenými stopami mal byť aj vlas pripisovaný žene vystupujúcej pod menom „Freya“.
Prípad zostáva politicky citlivý
Výbuch Nord Streamu patrí medzi najvýznamnejšie prípady sabotáže kritickej infraštruktúry v moderných dejinách. The Times tvrdí, že operácia mala zásadne ovplyvniť energetické vzťahy medzi Ruskom a Európou a zároveň ukázala zraniteľnosť podmorskej infraštruktúry.
Reportáž zároveň uvádza, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poprel vedomosť o útoku. Všetci Ukrajinci, s ktorými autor reportáže hovoril, vrátane ženy označovanej ako „Freya“, účasť na vyhodení plynovodov do vzduchu odmietli.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"