Kolumbia sa prudko otáča doprava. Nový prezident sľubuje tvrdú ruku proti drogám aj povstalcom

Pravicový kandidát Abelardo de la Espriella tesne zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb v Kolumbii, ktorej obyvateľom prisľúbil tvrdý zásah voči povstaleckým skupinám zapleteným do obchodu s drogami.

Po sčítaní hlasov z viac ako 99 percent volebných miestností viedol de la Espriella so ziskom 49,65 percenta pred svojím ľavicovým súperom, senátorom Ivánom Cepedom, ktorý mal 48,70 percenta. Oboch delilo len niekoľko stotisíc hlasov po nesmierne napätej kampani, ktorú poznačili bombové útoky povstalcov, stovky vyhrážok proti kandidátom i atentát na popredného konzervatívneho kandidáta.

Má dvojaké občianstvo

De la Espriella, 47-ročný podnikateľ, právnik a spevák, nikdy nezastával verejnú funkciu. Má dvojaké občianstvo Kolumbie a USA, označuje sa za politického outsidera a používa prezývku El Tigre (Tiger). Netají sa tiež sympatiami k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý ho podporil, priblížila AFP. Jeho víťazstvo zrejme zlepší narušené vzťahy Bogoty s Washingtonom, ktorý juhoamerickej krajine poskytol vojenskú pomoc za miliardy dolárov. Bude okrem toho skúškou pre mierový proces v Kolumbii.

Čítajte viac

Kolumbijský prezident Petro ostro zaútočil na Trumpa. Jeho vyhrážky označil za odraz „senilného mozgu“

De la Espriella sa zaradil medzi ďalších pravicových kandidátov, ktorí sa v poslednom čase dostali k moci v Latinskej Amerike. V kampani pri svojich prejavoch vystupoval za nepriestrelným sklom a sľuboval tvrdý zásah proti ozbrojeným skupinám vrátane bombardovania táborov narkoteroristov s pomocou USA.

Kolumbia zažíva najhoršiu vlnu násilia

Napriek rokovaniam vlády s gerilovými a polovojenskými skupinami Kolumbia zažíva najhoršiu vlnu násilia od roku 2016, keď povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) po desaťročiach ozbrojeného boja podpísali mierovú dohodu a transformovali sa na legitímnu politickú stranu. Tisíce radových bojovníkov a lokálnych veliteľov však dohodu odmietli, ponechali si zbrane a pokračujú v povstaleckom spôsobe života a organizovanom zločine.

Počas štyroch rokov vláda doterajšieho prezidenta Gustava Petra, ktorý už kandidovať nemohol, klesla nezamestnanosť a minimálna mzda sa zvýšila o 75 percent. Kritici však tvrdia, že Petrova politika dala zločineckým organizáciám príliš veľký priestor.