Postaví sa krajina po kríze na nohy? Kuba schválila najväčšie ekonomické reformy za desaťročia
Kubánsky parlament vo štvrtok (18. 6.) večer schválil rozsiahle ekonomické reformy, ktoré majú pomôcť krajine v kríze, ktorej hospodárstvo je viac ako 60 rokov centrálne riadené komunistickou vládou.
Zahŕňajú najmä rozšírenie súkromného podnikania, podporu zahraničných investícií, zmeny v poľnohospodárstve, otvorenie zahraničného obchodu pre súkromné firmy a väčšiu autonómiu obcí. Ide o najväčšie zmeny za niekoľko desaťročí, pre ktoré ale nebol stanovený harmonogram, napísala agentúra AFP.
Niektorí ekonómovia však pochybujú, že sa zmeny budú mať rýchly účinok, a opozičný server CiberCuba vyjadril obavy, že štátne podniky, ktoré sa majú premeniť na akciové spoločnosti, len prejdú do rúk predstaviteľov súčasného režimu.
Kuba otvára dvere súkromnému sektoru
„Pozveme zahraničné franšízy rýchleho občerstvenia, aby investovali na Kube,“ povedal premiér Manuel Marrero vo štvrtok, teda deň po tom, ako 180 opatrení schválil ústredný výbor komunistickej strany, jedinej povolenej strany v krajine. Dodal, že vláda povolí napríklad reťazce reštaurácií či kaviarní prevádzkované súkromnými spoločnosťami.
Premiér Marrero ale zdôraznil, že ide iba o ekonomické zmeny.
„Ide o reformy k náprave chýb, ale stále budeme brániť socializmus,“ povedal tiež prezident Miguel Díaz-Canel po hlasovaní parlamentu, ktorý kvôli reformám mimoriadne zasadol, zatiaľ čo zvyčajne sa schádza len dvakrát do roka. Liberálne trhové opatrenie podporil aj dlhoročný kubánsky líder Raúl Castro, ktorý v 95 rokoch už nemá síce žiadnu politickú funkciu, ale stále patrí k najvplyvnejším postavám režimu.
„Ide o najhlbšie ekonomické reformy vyhlásené za takmer 70 rokov, od víťazstva revolúcie v roku 1959,“ povedal AFP kubánsky ekonóm Daniel Torralbas žijúci v Londýne. Podľa neho nejde len o kozmetické zmeny. Ich výsledky sa ale prejavia skôr až v strednodobom horizonte.
„Niektoré opatrenia možno prijať okamžite, ale iné budú vyžadovať viac času, napríklad prilákanie zahraničných investorov,“ dodal.
USA môžu ovplyvniť úspech reforiem
Prekážkou pre rýchly prílev zahraničných investícií môže byť zlá infraštruktúra aj nedôvera v miestne inštitúcie, myslí si tiež kubánska ekonómka Tamarys Bahamondeová z Americkej univerzity vo Washingtone. Podľa Torralbasa bude tiež potrebná normalizácia vzťahov Havany so Spojenými štátmi, ktoré na karibský ostrov uvalili od 60. rokov minulého storočia množstvo sankcií. A zatiaľ nie je jasné, či trhové reformy Washingtonu postačia na to, aby sankcie rušil. USA sa nimi totiž vyše 60 rokov snažia o pád kubánskeho režimu.
Prvé súkromné firmy od víťazstva socialistickej revolúcie v roku 1959 povolila kubánska vláda na Kube až v roku 2021, išlo ale len o malé a stredné podniky, ktorým vláda obmedzila okruh odvetví podnikania a so zahraničím im dovolila obchodovať len cez štátnu firmu. Pred rokom 2021 mohli na Kube podnikať iba jednotlivci ako živnostníci a aj oni majú obmedzené pravidlá aj šírku odvetvia. Na základe nových reforiem budú môcť vznikať aj súkromné spoločnosti s viac ako sto zamestnancami a jeden podnikateľ bude môcť založiť viac ako jednu firmu.
Zahraniční investori už nebudú môcť na Kube podnikať len prostredníctvom spoločných firiem so štátom. Investovať tam budú môcť aj Kubánci žijúci v zahraničí, čo sú často oponenti režimu. Budú si tiež môcť s povolením „prípad od prípadu“ kupovať nehnuteľnosti, a to aj v turisticky atraktívnych oblastiach. Z cestovného ruchu, ktorý bol pred pandémiou COVID-19 motorom kubánskej ekonomiky, má doteraz príjmy hlavne konglomerát GAESA, formálne spravovaný armádou, ale fakticky ovládaný rodinou Castrov.
Reformy otvoria nové sektory
Veľké štátne podniky sa v rámci reforiem majú zmeniť na akciové spoločnosti. Podľa serveru CiberCuba si ale tieto akcie zrejme sami manažéri firiem, čiže predstavitelia súčasného režimu.
Súkromné firmy budú môcť podnikať aj v bankovníctve, stavebníctve či priemysle. Parlament schválil aj účasť súkromného i cudzieho kapitálu na dovoze a predaji palív, takže čerpacie stanice už nebudú výlučne štátne, napísal server CiberCuba. Podľa agentúry AFP chce vláda zaviesť aj daňové úľavy na investície do obnoviteľných zdrojov energie. Solárne panely sa v posledných dvoch rokoch v krajine rozšírili pre časté výpadky dodávok elektriny.
Poľnohospodárska pôda zostane vo vlastníctve štátu, ale podľa AFP bude môcť byť využívaná súkromnými spoločnosťami v lesníctve, agroturistike či pre produkciu tabaku na základe zmlúv o prenájme na dobu neurčitú.
Desaťmiliónová Kuba sa už roky potýka s ekonomickou krízou, v obchodoch je nedostatok základného tovaru i liekov a krajinu sužujú čoraz častejšie výpadky elektriny, čo často znamená aj zastavenie dodávok vody. Túto krízu tento rok bezprecedentne zhoršilo americké ropné embargo. Kubánska vláda už v januári vyhlásila sériu reštriktívnych opatrení - palív totiž nie je dosť na dopravu ľudí do práce či pre zvoz odpadu, ale ani pre zásobovanie obchodov. Nemocnice odvtedy vykonávajú len akútne operácie a výpadky elektriny trvajú každý deň niekoľko hodín, niekedy až 20.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"