Je návrat Británie do EÚ fantázia alebo otázka času? Prieskumy aj bývalý hlavný vyjednávač naznačujú, že cesta existuje
Desať rokov po referende o Brexite sa v Británii opäť otvára otázka, ktorá ešte nedávno pôsobila politicky nepriechodne. Mohlo by sa Spojené kráľovstvo vrátiť do Európskej únie, a ak áno, za akých podmienok?
Keď Briti v júni 2016 rozhodli o odchode z Európskej únie, išlo o politické zemetrasenie, ktorého dôsledky krajina cíti dodnes. Desať rokov po referende sa však nálada v časti britskej verejnosti posúva. Prieskumy naznačujú, že čoraz viac Britov by podporilo opätovné členstvo v Únii, no rozhodujúce zostáva, za akých podmienok by sa krajina mohla vrátiť.
Do tejto debaty výrazne vstúpil Michel Barnier, bývalý hlavný vyjednávač Európskej únie pre Brexit. V rozhovore pre denník The Guardian povedal, že nevidí zásadnú prekážku, aby si Spojené kráľovstvo pri prípadnom návrate udržalo niektoré špecifické výnimky, ktoré malo ešte pred Brexitom. Išlo by najmä o zachovanie libry a zotrvanie mimo schengenského priestoru.
Barnier: Výnimky sú možné
Barnierove slová sú dôležité práve preto, že v minulosti viedol rokovania o odchode Británie z Únie a v Bruseli zostáva vplyvným hlasom. Podľa denníka The Guardian tým spochybnil tvrdenia, že návrat Británie by automaticky znamenal tvrdšie podmienky než tie, ktoré mala pred odchodom.
Formálne platí, že členské štáty EÚ majú smerovať k prijatiu eura, pričom výnimku má trvalo zakotvenú Dánsko. Nové členské krajiny majú zároveň po splnení technických, právnych a bezpečnostných podmienok vstúpiť do schengenského priestoru. Barnier však upozornil, že európska realita je zložitejšia než samotné znenie pravidiel.
„Hovorím o Schengene, hovorím o jednotnej mene: sú aj iné členské štáty, ktoré v nich nie sú. Je úplne možné mať v týchto oblastiach výnimky,“ povedal Barnier pre The Guardian.
Takýto výklad by bol pre zástancov návratu Británie do EÚ politicky významný. Prieskumy totiž naznačujú, že podpora opätovného vstupu je výrazne vyššia v prípade, ak by si krajina mohla zachovať pôvodné výnimky. Podľa prieskumu YouGov, ktorý cituje The Guardian, si 57 percent Britov myslí, že rozhodnutie odísť z EÚ bolo nesprávne.
Rejoin, teda návrat do Únie, podporuje 55 percent opýtaných. Ak by však Británia musela vstúpiť bez predchádzajúcich výnimiek, podpora by klesla na 35 percent a proti by bolo 43 percent respondentov.
Barnier sa nevyjadril jednoznačne k otázke britského rabatu, teda zľavy z príspevkov do rozpočtu EÚ, ktorú v minulosti vyrokovala Margaret Thatcherová. Pripomenul však, že solidarita patrí k základným princípom Únie a že prípadné podmienky by boli predmetom rokovaní.
„DNA Európskej únie je solidarita, že rozvinutejšia krajina pomáha ostatným,“ povedal Barnier. Dodal, že ak by sa Británia rozhodla požiadať o členstvo, išlo by o politickú voľbu a otvorené rokovanie.
Prieskumy ukazujú zmenu nálady
Zmenu verejnej nálady zachytáva aj prieskumná agentúra Ipsos. Podľa jej zistení si 52 percent Britov myslí, že Spojené kráľovstvo by malo požiadať o členstvo v Európskej únii. Tretina respondentov, presne 33 percent, je za zotrvanie mimo Únie.
Medzi pravdepodobnými voličmi v hypotetickom budúcom referende by návrat do EÚ podporilo 58 percent ľudí, zatiaľ čo 37 percent by hlasovalo za zotrvanie mimo bloku. Po odpočítaní nerozhodnutých by tak išlo o pomer 61 ku 39 v prospech opätovného vstupu.
Ipsos zároveň upozorňuje, že podpora nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Za návrat sú najmä voliči Labouristickej strany, liberálnych demokratov a zelených. Naopak, väčšina konzervatívnych voličov a výrazná väčšina voličov Reform UK by hlasovala za zotrvanie mimo EÚ. Rozdiely vidno aj podľa veku. Mladší Briti sú k návratu do Únie otvorenejší, zatiaľ čo medzi ľuďmi nad 55 rokov prevažuje odpor.
Keiran Pedley, riaditeľ oddelenia politických prieskumov v agentúre Ipsos, uviedol, že údaje ukazujú jasný posun verejnej nálady, no zároveň varoval pred zjednodušeným čítaním výsledkov. „Keď sa verejnosti predložia rôzne kompromisy týkajúce sa vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, objaví sa zložitejší obraz,“ povedal Pedley.
Jedným z takýchto kompromisov by bola migrácia. Barnier pre The Guardian zdôraznil, že predstava hlbšieho ekonomického vzťahu s Úniou, no bez voľného pohybu osôb, zostáva problematická. Na otázku, či je možný hlbší obchodný vzťah pri červenej línii premiéra Keira Starmera odmietajúcej voľný pohyb, odpovedal stručne: „Nie.“
Dodal, že EÚ by v tejto otázke nemala ustupovať, pretože by tým mohla posilniť argumenty nacionalistických a krajne pravicových síl v iných členských štátoch. „Nikdy nedajte krajne pravicovým silám vo Francúzsku ani inde žiadny argument,“ povedal Barnier.
Návrat by mohol byť expresný
Podobne o možnom návrate informuje aj portál The Independent. Podľa jeho informácií by Európska únia mohla v prípade politického rozhodnutia Londýna proces návratu urýchliť. Dôvodom je, že Británia bola členom Únie desaťročia a stále existuje značná inštitucionálna pamäť aj legislatívna blízkosť.
Sandro Gozi, predseda delegácie Európskeho parlamentu v Parlamentnom zhromaždení EÚ a Spojeného kráľovstva, pre The Independent povedal, že prípadná žiadosť Británie o návrat by v Bruseli nebola vnímaná ako porážka Londýna. „Nevnímali by sme to ako víťazstvo EÚ nad Spojeným kráľovstvom, ale ako víťazstvo Európy ako celku,“ uviedol Gozi.
Podľa neho by sa proces dal zvládnuť rýchlejšie než pri krajinách, ktoré sa k Únii približujú po prvýkrát. Británia má stále jasne čitateľný právny rámec a tam, kde sa od európskych pravidiel odklonila, je možné tieto rozdiely identifikovať oveľa jednoduchšie než pri štátoch, ktorých legislatívu treba nanovo preverovať, prekladať a porovnávať.
Portál zároveň upozornil, že v Bruseli by sa zrejme otvorila aj otázka eura. Podľa niektorých hlasov by EÚ mohla ako východiskový bod požadovať záväzok, že Británia sa k jednotnej mene raz pripojí. Viaceré zdroje portálu však pripomenuli, že samotné prijatie eura nie je jednoduchý politický akt. Kandidát musí splniť prísne ekonomické kritériá a Británia ich dnes nespĺňa.
Táto skutočnosť vytvára priestor na politickú pružnosť. Viaceré členské krajiny EÚ euro stále nepoužívajú a v praxi nevzniká okamžitý harmonogram, ktorý by ich k rýchlemu prijatiu meny nútil.
Problémom by bola politika, nie technika
Napriek tomu by návrat Británie nebol len technickou otázkou. Prekážkou by bola domáca politika, dôvera členských štátov a únava z rokovaní, ktoré už raz Európu aj Britániu roky paralyzovali.
Na túto stránku upozorňuje hlavný ekonomický komentátor denníka Financial Times (FT) Martin Wolf. Ten Brexit síce označuje za chybu, zároveň však odmieta predstavu jednoduchého návratu. Podľa neho sa Británia ani Únia nemôžu vrátiť do stavu pred referendom z júna 2016.
„Brexit bol hlúpy; ale nie, nemožno ho jednoducho zvrátiť,“ napísal Wolf v komentári FT.
Podľa Wolfa by pokus o návrat vyžadoval ďalšie referendum, nové rokovania a pravdepodobne aj nové podmienky členstva. Takýto proces by mohol pohltiť celé volebné obdobie britskej vlády a odčerpať politickú energiu v čase, keď Británia aj Európska únia čelia naliehavejším ekonomickým a bezpečnostným výzvam.
Wolf zároveň kladie otázku, či by Európska únia mohla mať istotu, že Británia svoje rozhodnutie opäť nezmení. Práve dôvera by pri prípadných rokovaniach zohrávala zásadnú úlohu. Brexit totiž nebol len právnym rozchodom, ale aj politickým otrasom, ktorý zmenil pohľad európskych partnerov na britskú predvídateľnosť.
Wolf preto namiesto rýchleho návratu opisuje inú cestu. Prirovnáva ju k švajčiarskemu modelu, teda k sieti dohôd, ktoré by Britániu postupne priblížili k jednotnému trhu, colnej politike, vedeckým, vzdelávacím, bezpečnostným či veterinárnym pravidlám EÚ. Británia by za to platila cenu v podobe preberania pravidiel, na ktorých tvorbe by sa nepodieľala ako plnohodnotný člen.
Podľa Wolfa však doterajší vývoj oslabil argumenty o výhodách úplnej autonómie. Británia zostáva ekonomicky previazaná s Európou a svet sa od roku 2016 zmenil spôsobom, ktorý pôvodnú predstavu „globálnej Británie“ robí menej presvedčivou. V čase slabnúcej globalizácie, vojny v Európe a neistého vzťahu so Spojenými štátmi je pre Londýn spolupráca s európskymi partnermi praktickejšia než symbolické trvanie na odstupe.
Návrat ako otázka času
Barnier v rozhovore pre The Guardian povedal, že si nie je istý, či sa Británia vráti do EÚ ešte počas jeho života. Tvrdí však, že čím nebezpečnejší a nestabilnejší bude svet, tým zreteľnejšie bude, že európske štáty nemôžu konať osamotene.
„Každý deň bude britskému ľudu jasnejšie, že v dnešnom svete, ktorý je nebezpečnejší, krehkejší a nestabilnejší, nemôžeme byť sami,“ povedal Barnier.
Jeho predstava presahuje samotné členstvo v EÚ. Navrhuje aj vznik novej európskej rady pre obranu a bezpečnosť, v ktorej by spolupracovali členské štáty Únie spolu s Britániou, Ukrajinou a Nórskom. Mala by sa venovať obrane, umelej inteligencii a novým technológiám, a fungovať nezávisle od inštitúcií EÚ.
Pozrite si aj minuloročnú archívnu reportáž, v ktorej sme pripomenuli príbeh Brexitu a jeho následky:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"