„Ocko, choď do vojny, je to dobré.“ Ruské deti sa učia o boji, vlastenectve a „nepriateľoch“ skôr, než vedia čítať

Ochranu detí považujú za jednu zo svojich hlavných priorít, militaristická indoktrinácia zo strany ruských úradov sa však začína ešte pred nástupom do školy. Predškolákov učia pliesť maskovacie siete a skladať útočné pušky, pravidelne im hovoria o službe v dronových jednotkách a povzbudzujú ich, aby kreslili pohľadnice veteránom vojny na Ukrajine, s ktorými sa často stretávajú aj osobne.

Nový program túto prax formalizuje a deti sa tak budú učiť Kremľom schválené verzie vlastenectva, morálky a občianskej zodpovednosti v mnohých prípadoch ešte skôr, než sa naučia čítať. Informuje o tom server Novaja Gazeta Europe.

Vojna znamená smrť

„Ocko, choď do vojny. Je to dobré,“ povedalo štvorročné dievčatko svojim rodičom po tom, čo sa v škôlke zúčastnilo na podujatí pri príležitosti Dňa obrancov vlasti. „Boli sme v šoku. Nevedeli sme, čo sa bude diať ďalej,“ spomína jej mama Veronika. Spolu s manželom jej vysvetlili, že do vojny môžu ísť len ľudia s bojovým výcvikom, že to nemusí byť vhodné pre každého a že by to znamenalo dlhé odlúčenie od otca. Veronikina dcéra po krátkej pauze ustúpila a vyhlásila, že otec teda môže zostať doma, pretože sa jej nepáčila predstava, že by ho šesť mesiacov nevidela.

Čítajte viac

VIDEO: Vystrieľame Ukrajincov, spievajú si ruské deti v morbídnej pesničke. Militarizácia maloletých je v krajine bežná

Hoci sa „Milé hry“ oficiálne zavádzajú do materských škôl až od septembra, pilotné hodiny pre deti v škôlkach, vytvorené podľa programu Dôležité rozhovory, prebiehajú v niektorých ruských regiónoch už od minulého roka. A presne do takejto škôlky v západoruskom meste Oriol chodí aj Veronikina dcéra - a hoci ju nenavštevuje každý deň, podľa Veroniky tam trávi dosť času na to, aby si rodičia všimli rastúcu militarizáciu predškolského vzdelávania.

Žena napríklad opísala neustály zber humanitárnej pomoci pre vojakov, ako aj výrobu pohľadníc. „Boli tam aj stretnutia s otcami slúžiacimi v ‚špeciálnej vojenskej operácii‘, ale tie sú určené pre staršie skupiny,“ priblížila. Je však presvedčená, že predškoláci by o vojne nemali vedieť vôbec.

„Myslím si, že by sme možno mali začať petíciu, aby sa predškolské deti ako celok nestretávali s takýmito vecami. A školáci tiež. Áno, vlastenectvo je, samozrejme, dôležité, ale nie v tomto veku. Navyše im ukazujú len jednu stranu príbehu, zatiaľ čo v skutočnosti vojna znamená smrť,“ uviedla.

Obrana krajiny na prvom mieste

Nejde však o jediný prípad. Oľga z Krasnojarsku pre server uviedla, že téma vojny sa objavuje čoraz častejšie aj v škôlke jej dcéry. Ako povedala, pred dcérou sa o vojne nerozprávajú, no sama sa začala pýtať na vojnu a vojakov. Všimla si, že sa v škôlke objavili plagáty nabádajúce deti, aby išli do vojny. Deti sa podľa nej učili piesne o obrane vlasti a ich učiteľka im hovorila, že „všetci chlapci musia vyrásť, aby bránili krajinu“.

Začiatkom tohto roka podľa Olgy začala jej štvorročná dcéra doma opakovať slogany, ktoré ju naučili v škôlke. Rodičom hovorila, že vojaci nás chránia pred „zlými ľuďmi“ a že keď vyrastie, pôjde do vojny tiež. „Myslím si, že jediný spôsob, ako tomu čeliť, je rozprávať sa so svojím dieťaťom. Ja osobne som musela dcére vysvetliť, čo je vojna a prečo je zlá a desivá,“ uviedla.

Čítajte viac

Prejavy propagandistov či kopanie zákopov. Ukrajinské deti v táboroch pripravujú na boj, chcú z nich spraviť „Rusov“

„Keď som sa dcéry spýtala, kto sú tí ‚zlí ľudia‘, nevedela mi odpovedať. Inokedy, keď videla lietadlo, povedala: ‚Mami, pozri, lietadlo nás chráni pred zlými ľuďmi,‘ tak som sa jej opýtala znova... a tentoraz odpovedala, že sú to ‚tí, ktorí zabíjajú deti a dospelých‘.“ Žena však priznala, že od dcéry zatiaľ nepočula nič o Ukrajine a uvažuje, že je to pravdepodobne preto, že deťom zatiaľ nehovoria názvy nepriateľských krajín.

„Myslím si, že vzhľadom na jej vek mi nepovie ani polovicu z toho, čo vie, ale piesne ako ‚Rusko, moja vlasť‘ jej občas uniknú, takže viem s istotou, že v jej materskej škole je veľmi silný dôraz na vlastenectvo,“ dodáva.

Vlastenectvo či propaganda

Učiteľ a zakladateľ viacerých vzdelávacích inštitúcií v Rusku Dima Zitzer upozorňuje, že pri podobných aktivitách sa hranica medzi vzdelávaním a propagandou ľahko stráca. „Propaganda vás oberá o možnosť voľby,“ poznamenáva a hovorí, že vzdelávanie má byť založené na slobodnej výmene názorov, čo propaganda neumožňuje.

„Vlastenectvo nie je niečo, čo vás naučia. Vlastenectvo vzniká prirodzene, či už vám záleží na dome, v ktorom žijete, na ulici, po ktorej chodíte, na staršej pani, ktorá býva vedľa a ktorej pomáhate,“ pokračuje. Šovinistickú podobu vlastenectva, ktorú podľa neho dnes v Rusku deťom vštepujú, označil za „hroznú“.

Obsah pilotného programu Milé hry sa pritom líši podľa regiónov. Niekde sa deti učia o hodnote života či bezpečnom správaní, v Tobolsku však predškolákov navštívil veterán vojny na Ukrajine.

Viac k téme

VIDEO: Indoktrinácia a „tradičné hodnoty“. Ruské dievčatko v škôlke hrá matku, ktorá oplakáva padlého syna na Ukrajine

„Deti počúvali veľmi pozorne, každé slovo si brali k srdcu a boli ohromené, keď počuli, ako rýchlo sa z tohto mladého muža stal skúsený vojak zodpovedný za toľko statočných činov, ktorý znova a znova riskoval život, aby zachránil životy svojich priateľov,“ uvádzalo sa v príspevku materskej školy o podujatí na VK. Iniciatívu podporil ešte v roku 2024 Vladimir Putin, pričom upozornil, že „základné hodnoty“ treba „opatrne vštepovať aj tým najmenším deťom“.

„Našu krajinu napadli“

Irina z juhoruského Krasnodaru hovorí, že militarizáciu začala vnímať po tom, ako jej takmer päťročný syn prešiel zo súkromnej do štátnej škôlky. Kým v súkromnom zariadení sa témy vojny a vlastenectva takmer neriešili, po nástupe do štátnej škôlky sa situácia výrazne zmenila.

Prvým varovaním bolo podľa nej podujatie Nesmrteľný pluk pri príležitosti Dňa víťazstva, na ktorom deti pochodovali s portrétmi príbuzných padlých počas druhej svetovej vojny. Neskôr jej syn začal doma opakovať tvrdenia, ktoré podľa nej počul v škôlke. „Jedného dňa nám syn povedal, že našu krajinu napadli,“ spomína Irina. „Odpovedali sme: ‚Vidíš v meste tanky, ľudí, ktorí medzi sebou bojujú, padajúce bomby?‘ Na to stíchol.“

Irina priznáva, že nemôže vedieť všetko, čo sa v škôlke deje, no z otázok svojho syna usudzuje, že témy vojny a vlastenectva sa tam objavujú pravidelne. Len tento rok mu podľa nej už viackrát ukazovali zbrane, vysvetľovali ich fungovanie a deti sa učili vojnové básne. „Jedného dňa prišiel syn zo škôlky domov a zarecitoval mi báseň. (...) Potom povedal, že zomrieť nie je strašidelné,“ opísala.

Podobné postoje podľa nej preberajú aj ďalšie deti. „Jeden zo synových kamarátov hrdo hovorí, že keď vyrastie, pôjde do vojny,“ pokračuje Irina. „Otec ďalšieho kamaráta vo vojne zomrel. Zdá sa mi trochu absurdné očakávať od malého dieťaťa, že bude v takom nízkom veku presiaknuté myšlienkou vlastenectva.“

Rusko bolo opakovane obvinené, že z ukrajinských oblastí unáša deti: