Kéry: Vláda získala dôveru, čakali sme to. Z rokovania sa stala fraška, Fico je protiústavný právnik, tvrdí Krúpa

Poslanec Marián Kéry (Smer-SD) tvrdí, že vláda po rozhodnutí Ústavného súdu SR konala a obrátila sa na Národnú radu SR. „Dôležité je, že to máme za sebou a vláda získala podporu 78 poslancov vládnej koalície, čo sme aj čakali,“ povedal.

Kéry pripomenul, že opozícia vládu najskôr kritizovala za to, že sa neobrátila na parlament so žiadosťou o dôveru. Po rozhodnutí Ústavného súdu podľa neho vláda urobila to, čo sa od nej očakávalo. „Po tom, čo Ústavný súd prišiel s konštatovaním, že by vláda tak mala urobiť ihneď, vláda tak aj urobila,“ uviedol.

Krúpa: Fico nevedel, čo znamená bezodkladne

Krúpa kritizuje, že vláda čakala so žiadosťou o dôveru sedem mesiacov. Zodpovednosť pripisuje premiérovi Robertovi Ficovi.

„Robert Fico, ktorý chcel byť kedysi ústavným právnikom, ukázal, že je protiústavný právnik, pretože nevedel, čo to bezodkladne znamená a musel si počkať až na rozhodnutie Ústavného súdu,“ povedal Krúpa.

Podľa neho musel Ústavný súd koalícii vysvetľovať, čo znamená povinnosť konať bezodkladne. „Čakalo sa sedem mesiacov. Bol tam podnet opozície, aby sa tým niekto zaoberal, teda Ústavný súd, ktorý musel vysvetliť tejto koalícii, čo to znamená bezodkladne,“ uviedol.

Krúpa tvrdí, že Ústavný súd nehovoril iba o samotnom rokovaní o dôvere vlády. Podľa neho malo ísť aj o opatrenia nadväzujúce na dlhovú brzdu a prekročenie určitého limitu dlhu.

„Ústavný súd nevyriekol len to, že má sa rokovať o dôvere vlády, ale aj o tom, že to rokovanie je napojené na dlhovú brzdu, alebo na prekročenie určitého limitu dlhu,“ povedal.

Krúpa tvrdí, že vláda nepredstavila opatrenia, ktoré by smerovali k znižovaniu dlhu či k vyrovnanému rozpočtu. „My sme nepočuli žiadne opatrenia, ktoré by boli prezentované v rámci tohto rokovania,“ uviedol.

Podľa neho sa z rokovania stala „fraška“, v ktorej si koalícia iba potvrdila vlastnú väčšinu. „Koalícia si schválila to, čo sme všetci vedeli, že sa podržia,“ povedal Krúpa.

Opozícia preto podľa neho zvažuje ďalší postup na Ústavnom súde. „Pravdepodobne sa opäť obrátime na Ústavný súd so žiadosťou o výklad toho, či to, čo tu dnes predviedla táto vládna koalícia, je naozaj to, čo splniť mala podľa Ústavného súdu,“ vyhlásil.

Krúpa dodal, že ak koalícia podľa neho nevedela, čo znamená pojem bezodkladne, má pochybnosti, či správne pochopila aj ďalšie požiadavky Ústavného súdu. „Zjavne, keď koalícia nevie, čo je to bezodkladne, mám obavu, že ani nevie, o čo ju Ústavný súd žiada,“ povedal.

Koalícia hovorí o zdedenom stave verejných financií

Kéry zároveň odmieta výhrady opozície, že vláda nevie spravovať krajinu a verejné financie sú v zlom stave. Kritiku podľa neho často vznášajú poslanci, ktorí v rokoch 2020 až 2023 podporovali vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora.

„V roku 2023 bola v Národnej rade legislatívna smršť v hodnote 1,6 miliardy eur. A väčšina týchto zákonov začala platiť až od 1. januára 2024. To znamená, že sme to zdedili my a proti tomu bolo veľmi ťažké nejakým spôsobom bojovať,“ povedal Kéry.

Podľa neho musela vláda pristúpiť k tvrdej konsolidácii. „Keby sme ich nerobili, o pár rokov by bol deficit na úrovni 75 percent hrubého domáceho produktu a výhľad na rok 2040 je 136 percent,“ uviedol.

Čítajte viac

Vláda získala dôveru parlamentu. Kabinet Roberta Fica pokračuje v úradovaní aj po mimoriadnej schôdzi

Kéry zároveň priznal, že pri transakčnej dani vláda očakávala vyšší príjem do štátneho rozpočtu. „Treba priznať, že pri transakčnej dani sme asi očakávali viac príjmu do štátneho rozpočtu,“ povedal. Dodal, že sám je za jej zrušenie, no pýta sa, čím by sa nahradil výpadok príjmov.

Krúpa tvrdí, že cieľom každej vlády by mal byť vyrovnaný rozpočet. Podľa neho zákon jasne hovorí o potrebe opatrení, ktoré by k nemu smerovali.

„Cieľom každej vlády by mal byť vyrovnaný rozpočet,“ povedal. „Našou spoločnou úlohou by malo byť, aby išiel do plusu alebo aby bol minimálne vyrovnaný,“ dodal.

Kéry namieta, že Slovensko od svojho vzniku nemalo vládu, ktorá by dokázala pripraviť vyrovnaný rozpočet. „Od vzniku Slovenskej republiky od 1. januára 1993 sme nemali žiadnu vládu, ktorá by bola schopná urobiť vyrovnaný rozpočet,“ povedal.

Zároveň pripomenul, že Smer podľa neho v roku 2019 odovzdával deficit na úrovni 1,2 percenta HDP.

Spor o konsolidáciu a šetrenie štátu

Podľa Krúpu by vláda mala šetriť najmä na štáte a ministerstvách. Podľa neho občania platia vyššie dane a poplatky, no nevidia zlepšenie služieb ani kvality života.

„Kto iný má šetriť? Veď tento štát žije z peňazí jeho obyvateľov a z daní, ktoré platia,“ povedal Krúpa.

Ako príklady oblastí, kde by sa podľa neho dalo šetriť, spomenul neadresnú energopomoc, Ministerstvo cestovného ruchu a športu či byrokratický aparát. „Máte naozaj oblasti, kde sa dá šetriť,“ uviedol.

Kéry naopak tvrdí, že vláda nepreniesla bremeno konsolidácie na bežných ľudí a nezasiahla základné sociálne opatrenia. „Nerušili sme trinásty dôchodok. Nerušili sme ani neznižujeme materskú dávku, rodičovský príspevok,“ povedal.

Podľa neho sa Smer počas vládnutia snažil posilňovať sociálny štát. „Vždy sme sa snažili posilňovať sociálny štát, čo sa nám naozaj v podstatnej miere podarilo,“ uviedol.

Rozprava bola obmedzená na 12,5 hodiny

Spor sa viedol aj o obmedzenie parlamentnej rozpravy. Koalícia ju skrátila na 12,5 hodiny. Krúpa tvrdí, že poslanci mali dostať viac priestoru, keďže parlament má byť miestom diskusie.

„Viete, z čoho pochádza slovo parlament? Z francúzskeho slova parler, čo znamená rozprávať, diskutovať. O tomto je parlament a my by sme tam mali diskutovať,“ povedal Krúpa.

Podľa neho bolo jeho ústavné právo ako poslanca obmedzené. „Ja som dnes mohol vystúpiť dokopy štyri minúty. A aj tie štyri minúty som si musel vydobyť,“ uviedol.

Kritizoval aj nový rokovací poriadok. Tvrdí, že prináša chaos a obmedzuje možnosti poslancov vystúpiť. „Vládna koalícia chcela zefektívniť procesy, chcela to zlepšiť, ale teraz je z toho veľký chaos,“ povedal. Tvrdil, že sa naň sťažujú aj ministri a ako príklad uviedol Fica.

„Videl som dnes Fica, ktorý prvýkrát zažil nový rokovací poriadok. Išiel obhajovať vládu a zistil, že dostal desať minút,“ povedal Krúpa. Podľa neho bolo na premiérovi vidieť prekvapenie. „Ako začal, čas už ukazoval 9:50 a on iba pozeral, ako je to možné,“ dodal.

Kéry priznal, že rokovací poriadok schválila vládna väčšina. „Vy nie ste na vine, pán poslanec, čo sa týka rokovacieho poriadku. Schválila ho vládna väčšina. Ale na druhej strane, vy ste kričali, že vám ideme zatvárať ústa. A aplikačná prax teraz ukázala, že tento rokovací poriadok vám dáva ešte väčší priestor na to, aby ste mohli rozprávať,“ povedal Kéry.

Opozícia kritizuje aj fungovanie výborov

Krúpa tvrdí, že problém nie je iba v rokovacom poriadku, ale aj vo fungovaní parlamentných výborov. Podľa neho viacerí ministri na výbory nechodia, čo znemožňuje prediskutovať témy ešte pred rokovaním v pléne.

„Gro fungovania parlamentu sú výbory, kde sa prediskutujú témy a potom idú do pléna,“ povedal Krúpa.

Tvrdí, že ak sa témy nedajú riešiť na výboroch, presúvajú sa do pléna. To podľa neho prispieva k napätiu a dlhým rozpravám.

Kéry však upozornil, že napríklad minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) sa účasti na zahraničnom výbore nebráni. Krúpa s tým súhlasil.

„Zahraničný výbor je absolútna výnimka. Asi jeden z mála, ktorý takým spôsobom funguje,“ povedal Krúpa.

Podľa neho je väčšina výborov problematická. Pripustil však, že niektoré výbory fungujú relatívne dobre. „Vždy to záleží od toho, kto má záujem,“ dodal.

Pozrite si celú Tému dňa s Mariánom Kérym a Jurajom Krúpom: