Útok na kyjevský chrám ukazuje zúfalosť Ruska, tvrdí výskumníčka. Dron zasiahol aj miesto, kde má ležať zakladateľ Moskvy
Kyjevsko-pečerská lavra patrí k najvýznamnejším miestam ukrajinského duchovného a historického dedičstva. Jej poškodenie počas ruského útoku preto podľa výskumníčky modernej Ukrajiny nemožno vnímať len ako ďalšiu vojnovú škodu.
Historický Uspenský chrám v Kyjevsko-pečerskej lavre zachvátil požiar po tom, ako ho počas rozsiahleho ruského útoku na ukrajinské hlavné mesto zasiahol dron. Z horiacej katedrály následne mnísi, duchovní aj záchranári vynášali starobylé a posvätné predmety.
Ako v analýze pre portál The Conversation napísala Anastasija Bjesjedinová, doktorandka na University of Sydney v odbore vládnutia a medzinárodných vzťahov, útok na toto miesto presahuje rámec bežnej vojnovej škody. Bjesjedinová sa vo výskume venuje modernej Ukrajine, revolúciám a národnej identite, pričom sleduje, ako sa formuje cez kolektívnu pamäť, jazyk a náboženstvo.
Práve preto číta zásah Lavry nielen ako útok na historickú pamiatku, ale aj ako zásah do ukrajinskej kultúrnej a náboženskej pamäti. Kláštorný komplex je pre mnohých Ukrajincov významným pravoslávnym centrom, no zároveň aj symbolom historickej kontinuity Ukrajiny s Kyjevskou Rusou.
Podľa Bjesjedinovej ruské útoky na objekty kultúrneho dedičstva zároveň ukazujú snahu Moskvy demoralizovať civilné obyvateľstvo aj veriacich. Tvrdí, že ničenie duchovne a kultúrne významných miest prichádza v čase, keď sa Rusku nedarí dosahovať výraznejšie úspechy na bojisku.
Kláštor, ktorý siaha k počiatkom Kyjevskej Rusi
Kyjevsko-pečerská lavra vznikla v roku 1051 za vlády Jaroslava Múdreho. Založili ju mních Antonij a jeho žiak Teodosij, ktorí boli neskôr vyhlásení za svätých. Ide o najstarší kláštorný komplex Kyjevskej Rusi, teda prvého východoslovanského štátu.
Uspenská katedrála bola dokončená v roku 1078. Počas stáročí však komplex viackrát poškodili vojenské útoky a obliehania vrátane vpádu Mongolov do Kyjeva v 13. storočí. Súčasťou areálu sú aj rozsiahle podzemné jaskyne, ktoré slúžili ako miesto modlitby, ústrania a pochovávania mníchov.
Bjesjedinová pripomína, že Lavra uchovávala náboženské texty, ikony, drevorezby a ďalšie pamiatky pravoslávnej tradície. Jej význam tak nevyplýva iba z architektúry či veku, ale aj z úlohy, ktorú zohrávala pri šírení pravoslávia v regióne.
Spor o dejiny aj náboženskú identitu
Kyjevsko-pečerská lavra má podľa výskumníčky dôležitý politický a symbolický rozmer. Pre mnohých Ukrajincov predstavuje dôkaz, že historické dedičstvo Kyjevskej Rusi nemožno jednoducho podriadiť ruskému výkladu dejín.
Bjesjedinová upozorňuje, že ruské impérium, Sovietsky zväz aj dnešné Rusko sa dlhodobo usilovali prezentovať dejiny Kyjevskej Rusi ako súčasť vlastného historického príbehu. Lavra podľa nej takýto výklad narúša, pretože pripomína samostatné ukrajinské historické a duchovné korene. Zároveň zdôrazňuje cirkevný rozmer konfliktu. Konštantínopol v roku 1686 formálne schválil ruskú autoritu nad ukrajinským pravoslávím. Tento stav sa zmenil až v roku 2019, keď nová Pravoslávna cirkev Ukrajiny získala formálnu nezávislosť od Moskvy.
„Ruská kontrola ukrajinskej náboženskej identity trvala viac ako tri storočia,“ napísala Bjesjedinová. Podľa nej preto nie je prekvapujúce, že Rusko dnes útočí aj na miesta, ktoré sú úzko späté s ukrajinskou náboženskou identitou.
Lavru poškodila aj druhá svetová vojna
Kláštorný komplex v minulosti zažil viaceré ničivé zásahy. Naposledy utrpel rozsiahlu skazu v roku 1941 počas nacistickej okupácie, keď ho poškodili míny, ktoré podľa dobových tvrdení zanechali ustupujúce sovietske jednotky.
V roku 1990 sa Kyjevsko-pečerská lavra dostala na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Uspenský chrám bol neskôr obnovený ukrajinskou vládou v rokoch 1998 až 2000.
Od roku 1988 areál využívala Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu na základe nájomných dohôd. Od januára 2023 sa však všetky bohoslužby v kláštore konajú pod Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny, ktorá sa od Moskvy oddelila v roku 2019.
Podľa Bjesjedinovej preto útok na Lavru nebol náhodný. Pripomína, že Ruská pravoslávna cirkev pod vedením patriarchu Kirilla označuje inváziu na Ukrajinu za „svätú vojnu“. Zásah miesta s takýmto historickým a duchovným významom preto podľa nej zapadá do širšieho rámca konfliktu, v ktorom nejde len o územie, ale aj o výklad dejín a ukrajinskú identitu.
Autorka zároveň upozorňuje na symbolický paradox. V areáli Lavry má byť podľa tradície pochovaný Jurij Dolgorukij, knieža Kyjevskej Rusi a zakladateľ Moskvy. Ani táto väzba však Rusko neodradila od útoku na jeden z najvýznamnejších symbolov ukrajinského duchovného dedičstva.
O útoku na ukrajinskú pamiatku UNESCO sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"